Máte tento polep? Oklame kamery, policajtom uniknú lacné autá
Lacné auto klame prvým pohľadom. To, čo vyzerá ako staršia Toyota Yaris po extravagantnom tuningu, je v skutočnosti niečo úplne iné. Farebný vzor na jej karosérii nevznikol preto, aby auto pútalo pozornosť ľudí. Je to presne naopak.
Úlohou bolo dosiahnuť, aby vozidlo prestal „vidieť“ počítač. Experiment v Las Vegas ukázal zaujímavú slabinu moderných kamerových systémov využívajúcich umelú inteligenciu.
Za polepom vozidla stojí expert na kybernetickú bezpečnosť Bill Swearingen a jeho projekt noRecognition. Na konferencii DEF CON 2026 použil obyčajnú Toyotu Yaris z roku 2009, ktorej karosériu pokryl špeciálne vytvoreným vzorom.
Experiment bol úspešný. Kamery vozidlo fyzicky zaznamenali, no automatizovaný systém mal problém pochopiť, na čo sa vlastne pozerá.
Kamery fungovali, zlyhal algoritmus
Nejde o žiadnu neviditeľnosť v doslovnom zmysle slova. Človek stojaci pri ceste by Yaris videl úplne normálne a pre jeho výrazný vzhľad by si ho možno všimol ešte skôr ako bežné auto.
Rozdiel nastáva pri počítačovom spracovaní obrazu. Experiment bol namierený proti systému spoločnosti Flock Safety, ktorá prevádzkuje rozsiahlu sieť automatických kamier na rozpoznávanie vozidiel a evidenčných čísel v Spojených štátoch. Podobné systémy nefungujú iba ako obyčajný fotoaparát. Softvér musí najskôr na zábere rozpoznať, že sa pred kamerou nachádza automobil. Až následne začína analyzovať ďalšie údaje. Tento prvý krok sa výskumníci pokúsili narušiť.
Yaris pokryli nezvyčajným grafickým vzorom vytvoreným pomocou umelej inteligencie. Polep bol navrhnutý tak, aby narušil spôsob, akým algoritmus rozpoznáva objekty. Kamery teda naďalej zaznamenávajú obraz, ale softvér má problém označiť objekt ako automobil.
Počas verejnej demonštrácie na DEF CON v Las Vegas sa podarilo dosiahnuť „želaný“ výsledok. Systém Flock síce objekt zaznamenal, no podľa autorov experimentu ho neidentifikoval ako auto.
Predchádzalo tomu 31 miliónov testov
Za zvláštnym dizajnom auta nie je náhodná kombinácia geometrických tvarov. Swearingen na projekte pracoval približne rok. Pri vývoji vykonal okolo 31 miliónov automatizovaných testov. Zámerom bolo nájsť také grafické vzory, ktoré človeku nebránia rozpoznať predmet, no dokážu zmiasť počítačový algoritmus.
Ide o vzory zámerne vytvorené tak, aby využívali slabé miesta neurónových sietí. Predstaviť si ich môžete ako optický klam určený pre počítač. Ľudský mozog vyhodnotí, že pred ním stojí Toyota. Algoritmus analyzuje množstvo obrazových charakteristík a vhodne vytvorený vzor dokáže výrazne znížiť jeho istotu, že sa „pozerá“ na auto.
Moderné kamery nehľadajú iba ŠPZ
Experiment je zaujímavý pre motoristov, pretože kamerové systémy na cestách sú stále sofistikovanejšie a automatické rozpoznávanie evidenčných čísel je iba jednou z ich možností. Počítačové videnie dokáže rozlišovať automobily, motocykle, nákladné vozidlá či ľudí. Následne dokáže takýto systém vyhľadávať evidenčné číslo alebo ďalšie charakteristiky vozidla.
Ak však algoritmus nesprávne vyhodnotí už základný objekt, môže zlyhať aj ďalšia časť automatizovaného procesu.
Experiment však nedemonštruje, že sa všetky moderné kamery dajú ľahko zmiasť polepom auta. Napríklad klasický rýchlostný radar by ste takto neoklamali. Výsledok sa týkal demonštrácie pri konkrétnej technológii. Navyše, výrobcovia svoje algoritmy postupne trénujú a vylepšujú.
Súboj kamier a ich maskovania sa začína
Podobné experimenty sa netýkajú iba automobilov. Výskumníci už v minulosti skúšali špeciálne potlače na oblečení či obrazové vzory, ktoré dokážu znížiť úspešnosť automatického rozpoznávania osôb. Veľké mestá ako Paríž, Londýn, Peking či Soul bežne monitorujú ľudí a nasadzujú na to kamery v uliciach.
Vzniká tak technologický súboj. Na jednej strane sú stále výkonnejšie kamery a algoritmy, ktoré dokážu analyzovať veľké množstvo záberov. Na druhej strane vznikajú metódy, ktorých jediným úmyslom je nájsť v týchto algoritmoch slabinu. Obyčajná jazdená Toyota Yaris, ktorú u nás zoženiete za 3 či 4-tisíc eur, ukázala, že technológia má svoje slabé miesto.
Na komerčnú dostupnosť takéhoto polepu si bude nutné počkať. Otázne je, či by bol vôbec legálny, aj keď priaznivci podobných riešení by určite argumentovali snahou o ochranu súkromia a obranou voči špehovaniu zo strany úradov.
Zdroj: Chip
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
