Ako sa predlžuje brzdná dráha auta v zime? Na poľadovici potrebujete neuveriteľných 265 metrov
Väčšina vodičov má v hlave nastavený letný softvér. Keď vidia pred sebou prekážku, ich mozog automaticky počíta s tým, že auto zastaví na pár metroch. Veď brzdná dráha je stále rovnaká. Lenže v momente, keď majú pod kolesami poľadovicu, sa tento odhad môže stať bohužiaľ rozsudkom smrti. Pri rýchlosti 50 km/h totiž nehovoríme o predĺžení o dĺžku auta, ale o šialenom fyzikálnom rozdiele.
Podľa údajov Prezídia Policajného zboru SR patrí neprispôsobenie rýchlosti stavu a povahe vozovky dlhodobo medzi tri najčastejšie príčiny dopravných nehôd na území Slovenska. Počas zimných mesiacov (december až február) sa počet nehôd spôsobených šmykom alebo nedobrzdením zvyšuje až o 30 %.
Vzorec, ktorý nepustí
Aby sme pochopili, prečo sa brzdná dráha mení na nekonečný sklz, musíme sa pozrieť na základný fyzikálny vzorec pre výpočet brzdnej dráhy:
s = v² / (2 * g * f)
V tomto zápise s predstavuje samotnú brzdnú dráhu v metroch. Písmeno v je vaša rýchlosť (v metroch za sekundu), ktorú umocňujeme na druhú. V menovateli pod zlomkovou čiarou nájdeme konštantu g, čo je tiažové zrýchlenie (9,81 m/s²), a kľúčový koeficient trenia f. Práve v koeficiente trenia f nastáva v zime kritický zlom. Zatiaľ čo na suchom asfalte sa jeho hodnota pohybuje okolo 0,8, na mokrom snehu klesá na 0,2 a na čistom ľade, známom aj ako čierny ľad, padá až na extrémnych 0,05 až 0,1. Keď si tieto čísla dosadíme do rovnice pri mestskej rýchlosti 50 km/h a pripočítame k tomu reakčnú dráhu (vzdialenosť, ktorú auto prejde za približne jednu sekundu, kým vôbec stlačíte pedál), dostaneme výsledných 265 metrov.
Tento údaj nie je len teoretickým strašiakom, ale vychádza zo štandardizovanej metodiky používanej expertmi organizácie BESIP a európskymi autoklubmi ako ÖAMTC. Celková dráha 265 metrov je súčtom 14-metrovej reakčnej dráhy a približne 250 metrov čistého brzdenia, kedy nízka hodnota adhézie nedovoľuje autu efektívne spomaliť. Pre porovnanie, na suchom povrchu by rovnaký proces zastavenia trval len približne 25 až 30 metrov. Na ľade sa teda táto vzdialenosť predlžuje takmer desaťnásobne.
Teplomer v aute klame
V praxi je najväčším nepriateľom vodiča spoliehanie sa na teplomer v aute, ktorý však meria teplotu vzduchu, nie povrchu vozovky. Kritické nebezpečenstvo číha najmä na mostných konštrukciách, ktoré sú ochladzované prúdením vzduchu z oboch strán, takže kým je cesta v meste len mokrá, na moste vás môže čakať sklenený povrch. Podobnou pascou je vyjazdený sneh pred križovatkami. Autá stojace na červenej sálajú teplo z motorov, sneh sa pod nimi topí a následne zamŕza na zrkadlovo hladký ľad, čo dramaticky predlžuje vašu dráhu v momente, keď to najmenej potrebujete. Rizikové sú aj lesné úseky, kde snehový prach nafúkaný na cestu v kombinácii s tieňom vytvára neviditeľnú vrstvu bez akéhokoľvek kontaktu s podkladom.
V zime nie ste pánom situácie vy, ale fyzika. Vaša brzdná dráha je v skutočnosti neviditeľné lano dlhé stovky metrov, ktoré si ťaháte pred sebou, a ak sa do tohto priestoru čokoľvek dostane, šancu na bezpečné zastavenie prakticky nemáte. Preto dodržiavajte bezpečný odstup. Už nejde len o vás.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.
