Vlaky zrýchľujú, v Európe pôjdu 350 km/h. Prekvapivá zmena cestovného a tragédia Slovenska
Španielske vysokorýchlostné železnice čaká zmena. Vlaky zrýchľujú, pričom na jednej z najvyťaženejších tratí v krajine, medzi Madridom a Barcelonou, by mali spoje AVE v najbližšom období zvýšiť svoju maximálnu rýchlosť z 300 na 350 km/h. Túto trasu tak v budúcnosti zvládnu za čas kratší ako dve hodiny. Hoci vyššia rýchlosť prirodzene znamená aj vyššiu spotrebu elektriny, analýzy ukazujú, že bežného cestujúceho sa to v peňaženke dotkne len minimálne.
Podľa prepočtov železničného inžiniera Alberta Garcíu Álvareza stúpne energetická náročnosť vlakov pri rýchlosti 350 km/h približne o 24 percent. V prepočte na jedného cestujúceho však ide len o nárast nákladov na úrovni 0,79 eura, teda asi 1,5 percenta z priemernej ceny lístka, ktorá sa dnes pohybuje okolo 53 eur.
Vyššie náklady by mali byť z veľkej časti vykompenzované kratším cestovným časom a vyššou efektivitou. To, že vlaky zrýchľujú, tak spôsobí reálne dodatočné výdavky len na úrovni približne 0,45 eura na jedného pasažiera.
Vlaky zrýchľujú, láka to pasažierov
Rýchlejšia doprava pravdepodobne priláka aj viac ľudí. Očakáva sa rast dopytu o 6,5 percenta, čo predstavuje približne 581-tisíc nových cestujúcich ročne. Prevádzkovateľom by to mohlo priniesť viac než 3 milióny eur dodatočného ročného zisku. Okrem ekonomiky sú tu aj ekologické výhody. Presun cestujúcich z áut a lietadiel na železnicu by mohol znížiť emisie CO2 až o 49 miliónov kilogramov ročne.
Keď sa pozrieme na realitu doma, Slovensko je úplne inde. Zatiaľ čo v Španielsku vlaky zrýchľujú na 350 km/h, Slovensko zaostáva za západným európskym štandardom už celé desaťročia. Najrýchlejšie vlaky u nás jazdia rýchlosťou 160 km/h, a to len na častiach hlavného koridoru medzi Bratislavou a Košicami (južný trasu radšej vôbec nespomíname).
Veľké rozdiely pri rýchlosti cestovania
Na mnohých úsekoch tratí sa na Slovensku stále cestuje rýchlosťami, ktoré Španielom či Francúzom pripomínajú minulé storočie. To samozrejme predlžuje cestovné časy a znižuje konkurencieschopnosť železnice. Nedokážeme konkurovať ani susednému Česku, kde sú trate modernizované systematicky a vysokorýchlostné projekty sú už v pokročilých fázach príprav. Rakúsko je na tom ešte lepšie. Ich železnice patria k najmodernejším v Európe, s rýchlosťami 230 km/h na viacerých úsekoch a s masívnymi investíciami do infraštruktúry.
V porovnaní so Španielskom či Francúzskom je rozdiel u nás doma priepastný. Tieto krajiny budujú vysokorýchlostné trate vo veľkom, prevádzkujú stovky kilometrov tratí pre rýchlosti 300 km/h a viac a zároveň pracujú na ďalšom zrýchlení. Slovenská železnica tak zostáva pomalá, podfinancovaná a neatraktívna.
Štáty na západe posúvajú hranice rýchlosti aj efektivity, no u nás zatiaľ zostáva rýchlosť 160 km/h maximom, ktoré ani zďaleka neodráža možnosti moderného 21. storočia. Hlavná časť diskusie na Slovensku sa však v dôsledku viacerých nehôd vlakov zameriava na tému bezpečnosti a zlého stavu železničnej infraštruktúry namiesto toho, aby sme atraktivitu verejnej dopravy postupne zvyšovali – napríklad aj vyššími rýchlosťami.
Zdroj: catalannews.com
