Modré radary cvakajú bez merania rýchlosti. Pokuty podľa kolónky techničáku F.1
Modré radary zaznamenávajú prejazd vozidiel aj vtedy, keď vodič dodrží rýchlostný limit. Na nemeckých spolkových cestách ich prevádzkuje spoločnosť Toll Collect a slúžia na kontrolu nákladného mýta.
Pre vodičov dodávok je dôležitý údaj uvedený v dokladoch. Pravidlá obsahujú výnimku, o ktorej mnohí motoristi nevedia. Ak má dodávka v technickom preukaze uvedenú technicky prípustnú celkovú hmotnosť najviac 3 500 kilogramov, nákladné mýto neplatí ani po pripojení dvojtonového prívesu.
Rozhodujúci údaj nájdu vodiči v položke F.1 technického preukazu. Ak však ťažné vozidlo presahuje hranicu 3,5 tony a je určené alebo používané na prepravu tovaru, povinnosť platiť mýto už vzniká, pokiaľ sa naň nevzťahuje zákonná výnimka.
Modré kontrolné stĺpy majú približne štyri metre. Pri prejazde urobia radary snímku vozidla aj jeho evidenčného čísla. Systém pomocou týchto údajov preveruje, či vozidlo podlieha mýtu a či boli dané poplatky zaplatené. Vodič osobného auta tak môže prejsť popri tomto zariadení a radar môže ignorovať.
To, či nemecké nákladné mýto musí motorista riešiť, určuje kategória, druh použitia vozidla a jeho technicky prípustná maximálna hmotnosť.

Dodávka s prívesom má päť ton a stále neplatí mýto
Nemecko rozšírilo od 1. júla 2024 nákladné mýto na vozidlá s technicky prípustnou maximálnou hmotnosťou nad 3 500 kilogramov, ktoré sú určené (alebo sa používajú) na prepravu tovaru.
Pri súprave sa najprv posudzuje hmotnosť ťažného vozidla. Ak má dodávka v dokladoch presne 3 500 kilogramov, nemecké nákladné mýto sa na ňu z dôvodu pripojenia prívesu nevzťahuje.
Dodávka s technicky prípustnou maximálnou hmotnosťou 3 500 kilogramov a príves s limitom 1 500 kilogramov tak budú mať v súčte päť ton. Napriek tomu zostávajú mimo hmotnostnej hranice pre mýtnu povinnosť.
Nákladná dodávka s limitom 3 501 kilogramov bude naopak podliehať mýtu už pri jazde bez prívesu. Systém znie síce nelogicky, no jeden kilogram v dokladoch ťažného vozidla má pri takto nastavených pravidlách väčšiu váhu ako celá hmotnosť prívesu.

V kolónke F.1 sa nachádza smerodajný údaj. Vyloženie nákladu ho nemení
Hmotnosť relevantnú pre nemecké nákladné mýto uvádza osvedčenie o evidencii v kolónke F.1. To platí aj pre slovenské technické preukazy, uvádza popis na webe ministerstva dopravy SR. Ide o technicky prípustnú maximálnu hmotnosť vozidla. Túto hodnotu treba odlíšiť od skutočnej hmotnosti auta pri prejazde. Aj prázdna dodávka môže mať v kolónke F.1 viac ako 3 500 kilogramov.
Ak je určená na prepravu tovaru a spĺňa ostatné podmienky, vyložením nákladu pred cestou nezanikne mýtna povinnosť.
Pre slovenského vodiča je rozdiel dôležitý najmä pri požičanej dodávke alebo pri výbere jazdenky. Dve vozidlá môžu vyzerať rovnako a niesť rovnaké modelové označenie, no v dokladoch majú odlišnú maximálnu hmotnosť.
Pri ceste po nemeckých spolkových cestách je postačujúce na prvotné overenie skontrolovať kolónku F.1 v technickom preukaze. Platí to aj pri trase, ktorá vedie mimo diaľnice. Cestné mýto sa v Nemecku, rovnako ako na Slovensku, vyberá aj na okresných (takzvaných spolkových) cestách označovaných písmenom B. Pri nich stoja modré radary, respektíve kontrolné stĺpy.

Pri remeselníkoch zaváži to, čo vezú
Pri vozidlách nad 3,5 tony existuje výnimka pre niektoré remeselnícke jazdy. Táto výnimka sa uplatní pri vozidle alebo súprave pod 7,5 tony, ak pracovník vezie napríklad náradie, materiál alebo stroje, ktoré potrebuje na výkon svojho remesla.
Výnimka sa posudzuje podľa druhu konkrétnej jazdy. Pri použití tej istej dodávky na bežnú prepravu cudzieho tovaru by vám mýtna povinnosť nezanikla. V prípade vodiča na ceste zo Slovenska do Nemecka sa teda oplatí skontrolovať, respektíve zvážiť dve veci ešte pred odchodom. Prvou je údaj F.1 v techničáku a tou druhou je účel jazdy.

Mýtne brány u nás nie sú rýchlostné radary
Na Slovensku funguje podobný systém kontroly elektronického mýta ako v Nemecku, aj keď modré radary u nás nemáme. Na diaľniciach a ďalších spoplatnených cestách sú umiestnené kontrolné brány vybavené kamerami a technológiou na identifikáciu vozidiel. Nejde o radary merajúce rýchlosť, ale o preverenie toho, či si vozidlá podliehajúce elektronickému mýtu plnia zákonné povinnosti.
Slovenské elektronické mýto sa vzťahuje na nákladné vozidlá s celkovou hmotnosťou nad 3,5 tony a na ďalšie zákonom určené kategórie vozidiel. Kamery preverujú, či má vozidlo povinnú palubnú jednotku a či sú správne nastavené údaje potrebné na výpočet mýta. Bežné osobné autá do 3,5 tony u nás elektronické mýto neplatia. Ich vodiči potrebujú namiesto toho diaľničnú známku.
Mýtne kamery si však netreba zamieňať s policajnými radarmi. Zároveň platí, že Slovensko využíva aj systémy na kontrolu diaľničných známok, ktoré dokážu podľa evidenčného čísla vozidla preveriť ich platnosť. Ako vodič tak môžete byť pokutovaný kamerou bez toho, aby vás zastavila policajná hliadka.
Zdroj: bussgeldkatalog.org
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com











