Semafory na 200 križovatkách spomalia rýchlych vodičov. Minister dopravy chystá zelené vlny

„Koľko minút denne prestojíte na červenej?“ pýta sa minister dopravy Jozef Ráž, ktorý sa uchádza o post primátora Bratislavy. Jedným z jeho predvolebných sľubov je lepšie nastavenie semaforov. Vodiči by podľa neho mali prechádzať hlavnými mestskými ťahmi plynulejšie a bez zbytočného zastavovania.

„Zelené vlny skrátia cestu bez jediného stavebného povolenia,“ tvrdí Ráž. Naráža tým na skutočnosť, že zlepšenie dopravy nemusí vždy vyžadovať výstavbu nových ciest či rozširovanie existujúcich komunikácií.

Minister chce začať kontrolou súčasného systému. „Náš plán? Hneď v prvých 100 dňoch audit semaforov a zelené vlny,“ presviedča. Ide o prvých 100 dní jeho prípadného pôsobenia vo funkcii primátora.

V Bratislave je takmer 200 križovatiek so semaformi

Potenciál zmien naznačujú údaje magistrátu. V oficiálnom rozpočte Bratislavy na roky 2023 až 2025 sa uvádza 198 svetelne riadených križovatiek, na ktorých mesto zabezpečuje pravidelnú údržbu. Iný údaj magistrátu hovorí o približne 230 svetelne riadených križovatkách a priechodoch pre chodcov. Vyššie číslo zahŕňa aj priechody, ktoré nie sú súčasťou križovatiek.

Bratislava využíva inteligentné riadenie dopravy už dnes. Podľa údajov z roku 2023 malo 95 križovatiek technológiu schopnú reagovať na intenzitu premávky. Z toho na 27 miestach fungovalo uprednostňovanie vozidiel mestskej hromadnej dopravy.

Problémom zostáva vzájomná koordinácia jednotlivých zariadení. Semafor na jednej križovatke nemusí zohľadňovať situáciu na nasledujúcej. Vodič tak dostane zelenú, prejde niekoľko stoviek metrov a opäť zastaví na červenej. Ráž zatiaľ nezverejnil zoznam križovatiek, ktoré chce upraviť. Nie je jasné, či pôjde o rozsiahlu modernizáciu technológií, alebo najmä o zmenu časovania existujúcich semaforov.

Zelená vlna zníži počet zastavení

Pri správne nastavenej zelenej vlne dokáže vodič prejsť viacerými križovatkami bez zastavenia. Podmienkou je dodržanie určitej rýchlosti, s ktorou počíta riadiaci systém.

Takéto riešenie má význam predovšetkým na dlhších mestských ťahoch. Ak vodič nemusí opakovane brzdiť a rozbiehať sa, ušetrí čas aj palivo. Menší počet rozjazdov zároveň pomáha obmedzovať hluk a lokálne emisie.

Zelená vlna však nedokáže odstrániť všetky dopravné zápchy. Ak je cesta za križovatkou zaplnená, ďalšie predlžovanie zelenej nepomôže. Dopravní inžinieri musia navyše zohľadniť aj vedľajšie ulice, chodcov a električky.

Vallo má na dopravu iný pohľad

Súčasný primátor Bratislavy Matúš Vallo už skôr v rozhovore pre Český rozhlas vystríhal pred problémom, ktorý podľa neho zásadne ovplyvňuje dopravu v hlavnom meste. Od roku 2000 sa počet automobilov v Bratislave zdvojnásobil, ulice však zostali rovnako široké.

Vallo preto presadzuje vyváženejšie rozdelenie priestoru medzi autá, cyklistov, chodcov a verejnú dopravu. Podľa jeho predstáv nemá byť cieľom dopravnej politiky iba zrýchľovanie automobilovej premávky.

Príkladom je úprava komunikácie medzi Mostom SNP a Šafárikovým námestím, kde časť pôvodného priestoru pre autá získali cyklisti. Projekt vyvolal kritiku motoristov. Vallo však jeho zmysel dodnes obhajuje. Zároveň priznal, že mesto malo verejnosti lepšie vysvetliť dôvody zmien.

Existuje výrazný rozdiel medzi dopravnými prioritami oboch kandidátov. Ráž chce vodičom zjednodušiť prejazd mestom, Vallo zdôrazňuje potrebu vytvárať lepšie podmienky aj pre ostatných účastníkov premávky vrátane MHD.

Ráž chce šiesty most cez Dunaj pre autá

Úpravy semaforov nie sú jediným dopravným projektom, s ktorým Ráž prichádza. V blízkosti Mosta Lanfranconi sľubuje postaviť nové premostenie Dunaja. Išlo by o šiesty cestný most v Bratislave. Podľa ministra v súčasnosti cez Most Lanfranconi prechádza takmer 100-tisíc vozidiel denne. Nový most by mal prevziať časť vnútromestskej dopravy. Existujúce premostenie by naďalej slúžilo aj pre tranzit.

Ráž avizuje tiež potrebu budúcej rekonštrukcie Mosta Lanfranconi. Ďalšie spojenie medzi brehmi Dunaja by v takom prípade poskytlo vodičom alternatívnu trasu.

Minister počíta s financovaním prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva, ktoré je známe ako PPP. Do štyroch rokov chce zabezpečiť posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA) a podpísanie zmluvy. Výstavba by podľa jeho harmonogramu mala byť dokončená do ôsmich rokov. Koľko bude nové premostenie stáť, nie je známe. Stále chýba podrobnejší projekt, od ktorého sa bude odvíjať aj konečná cena.

Pri semaforoch by sa výsledky mohli prejaviť výrazne skôr. Rozhodujúce však bude, čo ukáže sľubovaný audit a koľko križovatiek bude potrebovať nové riadiace zariadenia. Bratislava už do inteligentného riadenia dopravy navyše investovala. Rážov zámer by tak nadviazal na existujúcu infraštruktúru.

Zdroj: Český rozhlas, Bratislavský Večerník