Hlavná vlaková stanica v Stupave. Vlaky tam pôjdu 320 km/h
Bratislava má dostať ďalšiu veľkú železničnú stanicu. Vyrásť má pri Stupave, neďaleko diaľnice D2. Dôvodom je nevyhovujúci stav súčasnej hlavnej vlakovej stanice. Súčasné koľajisko už dlho komplikuje železničnú dopravu.
Bratislavská hlavná stanica patrí medzi najkritizovanejšie dopravné stavby na Slovensku. Cestujúcim prekážajú zastarané priestory, nedostatočné služby, ako aj zanedbané okolie. Ešte vážnejšie problémy sa skrývajú inde. Železničiari už dlhšie zdôrazňujú kapacitné obmedzenia koľajiska. To nedokáže bez väčších zásahov zvládnuť plánovaný rast vlakovej dopravy.
Jedným z riešení je výstavba nového železničného uzla Bratislava západ pri Stupave. Projekt sa objavoval v dopravných plánoch už v minulosti, no teraz sa s ním opäť počíta v rámci prípravy vysokorýchlostnej železnice.
Vlaky do Stupavy ešte do roku 2004 jazdili, a to po približne 6,5-kilometrovej trati z odbočky Devínske Jazero. Pravidelnú prevádzku osobnej a nákladnej dopravy zabezpečovali motorové vozne. Trať v posledných rokoch pred zánikom využívali už len nákladné vlaky do miestnych podnikov. V marci 2008 bola oficiálne zrušená a v máji 2012 došlo k jej demontáži. Budova pôvodnej stanice v Stupave (na fotke vyššie) dlhodobo chátrala a nič nenasvedčovalo tomu, aké má štát v malom meste na Záhorí plány.
Hlavná stanica má vážny problém
Najväčšou slabinou súčasnej stanice nie je jej vzhľad, ale usporiadanie koľají. Bratislava hlavná stanica má desať nástupištných koľají, ktoré využívajú diaľkové, regionálne aj medzinárodné vlaky. Pri ich súčasných príchodoch a odchodoch vznikajú konflikty. Niektoré vlakové cesty sa navzájom križujú.
Stanica má navyše obmedzené možnosti rozširovania. Nachádza sa v husto zastavanom území a pridanie ďalších koľají či nástupíšť by si vyžadovalo náročné stavebné zásahy. Problémom sú aj staršie výhybky, technické zariadenia a nevhodné usporiadanie niektorých prevádzkových priestorov.
Rozsah problémov ukázala odborná analýza, o ktorej v novembri 2025 informovali experti. Pri simulácii nového prevádzkového konceptu bolo možné zabezpečiť iba 67 percent požadovaného rozsahu dopravy. Nejde teda len o pohodlie cestujúcich. Súčasná infraštruktúra predstavuje prekážku pri ďalšom rozširovaní vlakových spojení.
Ani oprava staničnej budovy tieto nedostatky neodstráni. Minister dopravy Jozef Ráž v júni 2026 priznal vysokú náročnosť rekonštrukcie koľajiska počas plnej prevádzky. V tejto súvislosti sa v minulosti spomínala aj stanica Filiálka, ktorá by mohla dočasne prevziať časť vlakov.
Nová stanica pri Stupave
Plánovaný uzol Bratislava západ by mal vyrásť v oblasti Stupavy, a to v blízkosti diaľnice D2. Jeho úlohou však nebude nahradiť dnešnú hlavnú stanicu, ale prevziať časť jej prevádzky.
Momentálne končí množstvo vlakov svoju jazdu v centre Bratislavy. Súpravy potrebujú čas na výstup cestujúcich, prípravu na ďalší spoj a presun do odstavných priestorov. To všetko zaberá kapacitu, ktorú by inak mohli využívať ďalšie vlaky.
Podľa pripravovaného konceptu majú niektoré spoje pokračovať z hlavnej stanice až do Bratislavy západ. Cestujúci smerujúci do centra budú naďalej môcť vystúpiť na súčasnej stanici, zatiaľ čo súpravy by pokračovali do nového terminálu.
Takéto riešenie uvoľní časť koľajovej kapacity v centre. Neodstránia sa tým však všetky nedostatky existujúceho koľajiska, ktoré bude potrebovať vlastnú modernizáciu.
Vlaky s rýchlosťou až 320 km/h
Nová stanica súvisí aj s plánovaným napojením Slovenska na európsku sieť vysokorýchlostných železníc. Železnice Slovenskej republiky počítajú s novou traťou v koridore Lamač – Bratislava západ – Zohor, ktorá by viedla v blízkosti diaľnice D2.
Na tomto úseku sa počíta s rýchlosťou do 160 km/h. Nadväzujúca vysokorýchlostná trať smerom do Českej republiky bude projektovaná na rýchlosť až 320 km/h.
Pre cestujúcich to bude v budúcnosti mohlo znamenať kratšie jazdné časy do zahraničia. Dôležitou otázkou zostáva napojenie novej stanice na Bratislavu, Stupavu a okolité obce. Terminál pri diaľnici bude potrebovať kvalitnú verejnú dopravu aj dostatočné parkovacie kapacity.
Stavať sa začne až neskôr
Hoci sa Bratislava západ nachádza v preferovanom riešení železničiarov, termín začiatku výstavby zatiaľ nie je potvrdený. Projekt musí prejsť ďalšími stupňami prípravy, povoľovacími procesmi a zabezpečením financovania.
Širší plán vysokorýchlostného železničného prepojenia počíta s postupnou realizáciou v horizonte rokov 2030 až 2045. Stále však nevieme, kedy by mohli prví cestujúci vystúpiť na novej stanici pri Stupave.
Súčasná hlavná stanica medzitým zostáva v prevádzke. Vo februári 2026 začali ŽSR projektovú prípravu rekonštrukcie jej hlavnej budovy. Minister dopravy Jozef Ráž čelil pred pár týždňami kritike verejnosti za komunikáciu ohľadom otvorenia nových záchodov na stanici. Viacerí cestujúci to vnímajú ako príliš málo v porovnaní s tým, ako vyzerajú moderné vlakové stanice vo vyspelej Európe.
Aj keď sa hlavnú stanicu podarí vylepšiť z hľadiska komfortu v jej budove, otázka prestavby koľajiska zostáva citeľne náročnejším problémom. Bratislava tak stojí pred dvoma veľkými železničnými investíciami. Potrebuje opraviť stanicu, ktorú využíva dnes, a zároveň pripraviť infraštruktúru pre dopravu nasledujúcich desaťročí. Ak sa Stupava stane novým železničným uzlom hlavného mesta, cestovanie vlakom sa u nás výrazne zmení.
Zdroj: Pravda
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
