Nafta za 1,99 eura: Štát zarobí z jedného litra viac. DPH by mohla klesnúť, no príjem by zostal rovnaký
Čím drahšia je nafta, tým viac peňazí pri nezmenenej sadzbe DPH vyberie štát. Pri cene 1,45 eura dostane z jedného litra približne 64 centov. Ak cena stúpne na 1,99 eura, bude to už približne 74 centov. Vypočítali sme, aká by mohla byť DPH, aby štát dostal rovnaké peniaze ako pri lacnejšej nafte.
Cena paliva je pre vodičov jednou z najcitlivejších položiek v rodinnom rozpočte. Keď nafta zdražie o niekoľko desiatok centov, rozdiel vodič pocíti pri každom tankovaní. Menej sa však hovorí o tom, že spolu s cenou paliva rastie aj suma, ktorú z každého litra dostane štát na DPH.
Pri nafte máme dva hlavné typy daní. Prvým je spotrebná daň, ktorá je stanovená pevnou sumou za liter. Druhým je DPH, ktorá sa počíta percentom z ceny. A práve DPH spôsobuje, že pri drahšej nafte rastie aj daňový príjem štátu.
Neprehliadnite: Ropa je lacnejšia ako pred 13 rokmi, palivo však nie. Kam miznú peniaze vodičov?
Foto: Archív
Koľko dostane štát z litra za 1,45 eura?
Predstavme si, že liter nafty stojí na čerpacej stanici 1,45 eura. Spotrebná daň predstavuje 36,8 centa na liter. K nej treba pripočítať DPH. Pri dnešnej základnej sadzbe 23 percent vychádza DPH pri tejto konečnej cene približne na 27,1 centa.
Štát teda z jedného litra dostane približne: 36,8 + 27,1 = 63,9 centa.
Zaokrúhlene teda môžeme povedať, že z každého litra nafty za 1,45 eura ide štátu približne 64 centov. Pri natankovaní 50 litrov by to bolo približne 31,95 eura na daniach. Samozrejme, nejde o peniaze, ktoré by si štát nechal ako nejaký čistý zisk. Ide o daňový príjem, z ktorého sa financujú verejné výdavky.
Čo sa stane, ak nafta zdražie na 1,99 eura?
Teraz si predstavme opačný scenár. Liter nafty stojí 1,99 eura. Spotrebná daň sa nemení. Stále je to 36,8 centa. Zmení sa však suma DPH, pretože tá je naviazaná na cenu. Pri cene 1,99 eura predstavuje DPH približne 37,2 centa.
Štát by teda z jedného litra dostal: 36,8 + 37,2 = 74 centov.
To znamená, že pri nafte za 1,99 eura by štát z každého litra dostal približne o 10 centov viac ako pri nafte za 1,45 eura.
| Cena nafty | DPH | Spotrebná daň | Štát spolu |
|---|---|---|---|
| 1,45 € | 27,1 c | 36,8 c | 63,9 c |
| 1,99 € | 37,2 c | 36,8 c | 74,0 c |
Pri 50-litrovej nádrži už rozdiel predstavuje približne 5 eur. Pri cene 1,45 eura by štát z 50 litrov dostal približne 31,95 eura. Pri cene 1,99 eura by to bolo približne 37 eur.
Foto: Archív
Mohla by preto klesnúť DPH?
A práve tu vzniká zaujímavá otázka. Ak by nafta stála 1,99 eura, musela by DPH zostať na 23 percentách? Nie nevyhnutne. Povedzme, že štát chce z jedného litra dostať približne rovnakých 63,9 centa, ako pri cene 1,45 eura. Spotrebná daň už predstavuje 36,8 centa. Na DPH by teda potreboval približne ďalších 27,1 centa. Pri cene nafty 1,99 eura by tomu zodpovedala sadzba DPH približne 15,8 percenta. To je o viac ako 7 percentuálnych bodov menej ako dnešných 23 percent.
Jednoducho povedané:
Nafta za 1,45 € + DPH 23 % = štát približne 63,9 centa
Nafta za 1,99 € + DPH približne 15,8 % = štát približne 63,9 centa
Štát by teda pri tomto jednoduchom modeli dostal z jedného litra približne rovnakú sumu.
Motoristovi by zostalo viac
Pre vodiča je na tom najzaujímavejšie to, že zníženie DPH by mohlo časť zdraženia kompenzovať. Ak by sa znížená DPH v plnej miere premietla do ceny na čerpacej stanici, nafta by bola lacnejšia, než by bola pri nezmenenej 23-percentnej DPH. Treba však zdôrazniť, že v skutočnosti by výsledná cena nemusela klesnúť presne podľa tohto výpočtu. Do ceny paliva vstupuje aj cena ropy, spracovanie v rafinériách, doprava, distribúcia či marža predajcu. Ide preto predovšetkým o matematický model, ktorý ukazuje, ako funguje DPH pri palive.
Foto: Archív
Drahšie palivo znamená pre štát viac DPH
Na celom príklade je zaujímavá jedna vec. Spotrebná daň je pevná. Pri každom litri je rovnaká bez ohľadu na to, či nafta stojí 1,45 alebo 1,99 eura. DPH je však percentuálna. Keď teda cena nafty rastie, rastie aj suma DPH, ktorú štát z jedného litra vyberie. Pri našom porovnaní ide o rozdiel približne 10 centov na liter. Pre motoristu to znamená drahšie tankovanie. Pre štátny rozpočet zase vyšší príjem z DPH.
A práve preto je pri extrémne drahých palivách zaujímavé diskutovať o dočasnom znížení DPH. Nemuselo by totiž automaticky znamenať, že štát príde o celý výpadok príjmov. Pri dostatočne vysokej cene paliva môže časť výpadku vykompenzovať samotná vyššia cena, z ktorej sa DPH počíta.
Ak by teda nafta stála 1,99 eura, matematicky by DPH mohla klesnúť približne z 23 na 15,8 percenta a štát by z jedného litra stále vybral približne rovnakých 64 centov ako pri cene 1,45 eura. Otázkou už nie je matematika, ale politika: či by štát bol ochotný časť dodatočného príjmu z drahého paliva nechať motoristom.
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
