Ropa je lacnejšia ako pred 13 rokmi, palivo však nie. Kam miznú peniaze vodičov?
Ropa Brent stála v roku 2013 v priemere viac ako 108 dolárov za barel. Dnes je jeho cena nižšia. Slovenský vodič však za liter benzínu platí približne 1,85 eura a za naftu takmer dve eurá. Prečo teda lacnejšia ropa automaticky neznamená lacnejšie tankovanie? A koľko z ceny jedného litra vlastne zostáva mimo štátu?
Je to otázka, ktorú si pri stojane položil už asi každý motorista. Na svetových trhoch príde správa, že ropa zlacnela. O niekoľko dní či týždňov neskôr však človek príde na čerpaciu stanicu a čaká ho nepríjemné prekvapenie. Cena paliva klesla možno o pár centov, prípadne vôbec. A potom príde opačná situácia. Ropa zdražie. A cena na stojane to vie veľmi rýchlo nasledovať.
Nie je to iba slovenský problém. Je to vlastnosť celého trhu s ropnými produktmi. Ale práve slovenské čísla z posledných týždňov ukazujú, prečo je porovnávanie ceny ropy a ceny paliva také zaujímavé.
Ropa je dnes lacnejšia ako v roku 2013
Začnime tým najjednoduchším číslom. Priemerná cena ropy Brent bola v roku 2013 108,56 dolára za barel. V roku 2025 klesla priemerná cena na 69,14 dolára. To je približne o 36 percent menej. Údaje amerického EIA zároveň ukazujú, že rok 2025 bol z pohľadu priemernej ceny Brentu najlacnejším rokom od roku 2020. A dnes? V piatok 2. októbra 2026 Brent uzavrel na 102,25 dolára za barel. V sobotu sa na klasickom trhu s ropou cena nemení tak ako počas obchodného dňa, takže toto je posledná relevantná uzatváracia cena.
Stále je teda ropa približne o 6 percent lacnejšia než priemerná cena v roku 2013. Lenže slovenský vodič tankuje za úplne iných podmienok.
Neprehliadnite: Natankovala v Poľsku a skončila na polícii. To, čo nasledovalo, jej smrdí podvodom
Foto: Archív
Benzín za 1,85 eura, nafta takmer za dve
Najnovšie údaje Štatistického úradu SR za 39. týždeň 2026 ukazujú, že priemerná cena základného benzínu 95 bola 1,853 eura za liter. Nafta sa dostala až na 1,978 eura za liter.
A práve pri nafte je situácia mimoriadne zaujímavá. Štatistici uviedli, že išlo o najvyššiu cenu od začiatku sledovania týchto údajov v roku 2009. Nafta zároveň zdražovala už trinásty týždeň za sebou s jedinou výnimkou. Čiže máme zvláštnu situáciu. Ropa je dnes lacnejšia ako v roku 2013, ale nafta na Slovensku dosahuje historické maximum sledovania. To už je dôvod položiť si otázku, čo sa vlastne deje medzi ropným vrtom a slovenskou čerpacou stanicou.
Ropa nie je benzín
Prvá odpoveď je pomerne jednoduchá. Cena ropy nie je cena benzínu. Z barelu ropy ešte nemáte hotový liter paliva. Ropa musí prejsť rafinériou a vznikajú z nej rôzne produkty. Tie sa následne skladujú, prepravujú a distribuujú. Do ceny vstupujú energie, pracovná sila, doprava, skladovanie, povinné prímesi, náklady rafinérií, veľkoobchod a maloobchod. A samozrejme dane.
Preto by bolo nesprávne tvrdiť, že ak ropa zlacnie o 30 percent, benzín musí zlacnieť presne o 30 percent. Tak to nefunguje. Lenže podľa mňa je rovnako nesprávne tvrdiť, že cena ropy nemá s cenou benzínu prakticky nič spoločné. Má. Len nie je jediným faktorom.
Najzaujímavejšia je časť ceny bez daní
Európska komisia preto sleduje ceny palív aj bez daní a spotrebných daní. Aktuálny Oil Bulletin z 1. októbra 2026 obsahuje údaje za všetky členské krajiny EÚ. A práve toto je pri porovnávaní veľmi dôležité. Ak totiž odpočítame dane, zostáva suma, z ktorej sa musí zaplatiť samotný ropný produkt, jeho spracovanie, doprava, distribúcia a marže jednotlivých článkov reťazca. Nie je teda správne pozerať iba na barel Brentu a potom na cenovku pri stojane. Medzi týmito dvoma číslami je celý priemysel.
Foto: Archív
Prečo môže nafta zdražovať, aj keď ropa nie?
Tu sa dostávame k pojmu, ktorý bežný motorista možno nepozná. Crack spread. Zjednodušene ide o rozdiel medzi cenou ropy a cenou rafinovaných produktov, ktoré z nej vznikajú. A tento rozdiel môže byť veľmi výrazný. Ak je na trhu nedostatok nafty, jej cena môže rásť oveľa rýchlejšie ako cena samotnej ropy. To sa môže stať napríklad vtedy, keď sú obmedzené rafinérske kapacity, nastanú výpadky výroby, klesnú zásoby alebo sa zmenia globálne obchodné toky.
A presne toto je dôležité aj dnes. Reuters začiatkom októbra upozorňuje, že súčasný tlak na energetický trh sa výrazne presunul od samotnej dostupnosti ropy k nedostatku rafinovaných produktov, predovšetkým nafty. K situácii prispeli aj obmedzenia vývozu palív z Číny a napätie okolo dodávok z Ruska a Blízkeho východu. Takže áno. Ropa môže stáť menej a nafta môže byť napriek tomu drahšia. Znie to absurdne, ale ekonomicky je to úplne možné.
A potom sú tu dane
Slovenský motorista však neplatí iba cenu samotného paliva. Do ceny vstupuje aj spotrebná daň a DPH. Finančná správa uvádza pri motorovej nafte podľa typu a podielu biogénnej zložky spotrebnú daň v sadzbách 368 alebo 386,40 eura na 1 000 litrov, teda 36,8 alebo 38,64 centa na liter. A potom prichádza DPH. Tá je percentuálna, takže keď rastie cena paliva pred zdanením, rastie aj suma DPH vyjadrená v centoch. Toto je dôležitý detail, ktorý sa pri debatách o cenách palív často stráca.
Štát teda nie je iba pasívny pozorovateľ. Ale zároveň by bolo príliš jednoduché povedať: „Palivo je drahé, pretože si štát berie čoraz viac.“ Takéto vysvetlenie samotné nestačí.
Koľko teda zostáva mimo štátu?
Toto je podľa mňa oveľa zaujímavejšia otázka. Pri údajoch z Európskej komisie za september vychádzala pri slovenskej nafte cena približne 1,95 eura za liter. Z toho približne 0,77 eura predstavovali dane, teda spotrebná daň, ďalšie poplatky a DPH. Zostávalo približne 1,18 eura na liter pred zdanením – teda priestor, z ktorého sa financuje samotný produkt, jeho rafinácia, doprava, distribúcia a maloobchodná marža. A tu je presne tá časť, ktorá je pre motoristu najťažšie čitateľná.
Čo presne sa deje s týmto eurom a osemnástimi centami? Koľko stojí samotná komodita? Koľko stojí rafinácia? Koľko doprava? Koľko skladovanie?Koľko veľkoobchod? A koľko zostane predajcovi? Práve tu by som privítal oveľa väčšiu transparentnosť.
Foto: Archív
Slovensko teraz dokonca zaviedlo strop na maržu
Situácia je o to zaujímavejšia, že od 1. októbra 2026 na Slovensku platí cenová regulácia vybraných pohonných látok. Nová vyhláška stanovuje maximálnu hrubú maloobchodnú maržu na úrovni 10 centov za liter.
To je dôležitý fakt. Neznamená to totiž, že čerpacia stanica môže mať maximálne desaťcentový rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou v jednoduchom zmysle slova. Ide o regulovanú definíciu marže podľa pravidiel cenovej regulácie. A zároveň platí, že 10 centov nie je čistý zisk pumpy. Aj prevádzkovateľ čerpacej stanice má náklady. Platí zamestnancov, elektrinu, nájom, servis technológií, údržbu, logistiku, platobné poplatky a ďalšie náklady. Preto by bolo zavádzajúce povedať, že „pumpár má z každého litra desať centov do vrecka“. Nemá.
Tak kto teda zarába?
A tu sa dostávame k odpovedi, ktorá možno nebude taká efektná ako jednoduché obvinenie. Nedá sa povedať, že celý rozdiel zinkasuje jeden hráč. Peniaze sa delia medzi viacero článkov. Ťažiara ropy.Rafinériu. Obchodníkov s komoditou. Veľkoobchod. Logistiku. Distribúciu. Čerpaciu stanicu. A štát.
Navyše sa ich podiely neustále menia. V jednom období môžu byť vysoké rafinérske marže. V inom období môže viac zarobiť obchodná časť reťazca. Maloobchodná marža môže byť regulovaná alebo stlačená konkurenciou. Preto by som bol veľmi opatrný s tvrdením, že „niekto vodičov okráda“. Čísla to samy osebe nedokazujú.
Foto: Archív
Ale jednu vec vodič vidí úplne jasne
Keď ropa prudko zdražie, vysvetlenie počujeme takmer okamžite. Ropa zdražela. Keď ropa zlacnie, zrazu sa objaví celý zoznam dôvodov. Rafinérske marže. Kurz dolára. Náklady na dopravu. Nedostatok palív. Geopolitika. Zásoby. Sezónnosť. Dane.
A mnohé z týchto dôvodov sú úplne legitímne. Lenže z pohľadu človeka, ktorý stojí pri stojane, to vyzerá trochu inak. Vidí totiž iba číslo. 1,853 eura za liter benzínu. 1,978 eura za liter nafty. A potom si pozrie cenu ropy. A nechápe.
Ropa teda nie je vinník za všetko
Dnes stojí Brent približne 102,25 dolára za barel. V roku 2013 bol jeho priemer 108,56 dolára. Ropa je teda v porovnaní s týmto obdobím stále lacnejšia. Slovenský benzín však stojí približne 1,85 eura a nafta sa dostala takmer na dve eurá za liter. Pri nafte dokonca na rekord v histórii sledovania slovenských cien. To neznamená, že niekto automaticky zarobil celý rozdiel.
Znamená to však jednu veľmi dôležitú vec: Cena ropy už dávno nie je dostatočným vysvetlením ceny paliva. A možno je načase, aby sme sa pri čerpacích staniciach nepýtali iba: „Koľko stojí ropa?“
Ale hlavne: „Koľko z toho, čo platím za liter, má s ropou ešte vôbec niečo spoločné?“ Pretože medzi barelom ropy a nádržou slovenského auta je celý reťazec. A práve v ňom sa rozhoduje, prečo môže byť ropa lacnejšia než pred trinástimi rokmi, zatiaľ čo vodič stále platí za liter paliva takmer dve eurá.
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
