Spadlo lietadlo po odlete z Bratislavy. Piloti zlyhali, 82 obetí po 2 minútach
Lietadlo s 82 ľuďmi na palube odštartovalo z Bratislavy, nabralo kurz a následne zmizlo z obrazoviek riadenia letovej prevádzky. Nikto na palube neprežil leteckú nehodu. Trosky neležali stovky kilometrov od letiska. Nachádzali sa v Malých Karpatoch neďaleko hlavného mesta SR. Pozreli sme sa na informácie o tomto leteckom nešťastí, o ktorých málokto vie.
Bol 24. november 1966. Iľjušin Il-18 bulharskej spoločnosti TABSO mal za sebou cestu zo Sofie a pokračovať mal cez Budapešť a Prahu do Berlína. Bratislava pôvodne ani nemala byť miestom, odkiaľ sa začne jeho posledný let.
Zlé počasie však prinútilo posádku pristáť na Slovensku a čakať. Keď sa podmienky zlepšili, stroj dostal povolenie pokračovať. Po vzlete však nenabral dostatočnú výšku.
Stromy ako prvý náraz
Lietadlo letelo smerom k Malým Karpatom. Pri Sakrakopci neďaleko Rače zachytilo vrcholky stromov a narazilo do svahu kopca vysokého približne 430 metrov. Na palube bolo 74 cestujúcich a osem členov posádky. V tom čase sa už tragédii nedalo zabrániť, neprežil nikto.
Rozsah nešťastia bol navyše o to väčší, že cestujúci pochádzali z dvanástich krajín. Okrem Bulharov boli na palube občania Československa, Maďarska, Nemecka, Švajčiarska, Čile, Argentíny, Brazílie, Japonska, Tuniska, Veľkej Británie či Hondurasu. Najmladší pasažier mal iba 12 rokov.
Medzi obeťami boli aj známe osobnosti. Zahynula bulharská operná speváčka Ekaterina Popovová, honduraský spisovateľ Ramón Amaya Amador či bulharský veľvyslanec v Berlíne Ivan Bačvarov.
Trosky ležali pár kilometrov od mesta
Napriek malej vzdialenosti od Bratislavy nebolo ľahké lietadlo nájsť. Bolo šero, snežilo a terén v Malých Karpatoch komplikoval záchranným zložkám pátranie.
Záchranári a vojaci sa museli cez zasnežený les dostať k roztrúseným troskám a ľudským pozostatkom. Práce na mieste trvali dlho. Podľa dostupných informácií zostali telá niektorých obetí v snehu viac ako týždeň.
Na mieste čakal záchranárov ešte jeden problém, s ktorým sa pri bežnej leteckej nehode nepočíta. Iľjušin viezol rádioaktívny jód. Vojaci pracujúci medzi troskami museli počítať aj s možnosťou kontaminácie. Viacerí následne absolvovali pravidelné lekárske kontroly.
Lietadlo letelo príliš nízko
Vyšetrovatelia sa pokúšali nájsť odpoveď na otázku, prečo lietadlo po odlete nedosiahlo výšku, ktorá by mu umožnila bezpečne prekonať terén Malých Karpát.
Podmienky neboli z hľadiska počasia ideálne. Bola zlá viditeľnosť a v oblasti fúkal silný nárazový vietor. Oficiálne vyšetrovanie poukazovalo na chybu posádky a konkrétne nesprávne vyhodnotenie situácie zo strany pilotov, predovšetkým vzhľadom na terén a počasie.
Po vzlete posádka vykonala zatáčku a pokračovala po stanovenej odletovej trase. Lietadlo však začalo zatáčať neskoro a oblúk bol väčší, ako mal byť. Iľjušin sa tým dostal mimo predpokladanej bezpečnej trajektórie a zamieril nad stúpajúci terén Malých Karpát, kde nemal byť.
Situácia bola vážna a riadenie letovej prevádzky si problém všimlo. Posádka dostala upozornenie, aby zatočila doprava. Tento pokyn následne potvrdila. Stroj sa však už vtedy pohyboval v priestore, kde mu zostávalo málo času na získanie potrebnej výšky. Krátko nato sa jeho trup zachytil o stromy na Sakrakopci a lietadlo narazilo do svahu.
Vyšetrovatelia našli problém v spôsobe, akým posádka vykonala odletový manéver. Odchýlka od plánovanej trajektórie však ešte nevysvetľovala, prečo k nej došlo. Pri danej udalosti sa však spojilo viacero faktorov dokopy. Išlo o nesprávne vyhodnotenie polohy a terénu, nepriaznivé počasie a tiež problémy v komunikácii. Ak posádka nedodržala pokyny riadenia letovej prevádzky, v zlom počasí už nestihla chybu napraviť.
Naopak, nikdy sa oficiálne nepotvrdila možnosť, že by nastalo zlyhanie prístrojov. Negatívny vplyv však mohla mať jazyková bariéra medzi bulharskou posádkou a československými riadiacimi. Zisťovanie príčin nehody komplikoval fakt, že lietadlo nemalo dnešné čierne skrinky, ktoré by poskytli záznamy potrebné na detailnú rekonštrukciu posledných okamihov letu.
Najhoršia letecká nehoda na našom území
Počet 82 obetí odvtedy (našťastie) neprekonala na území dnešného Slovenska žiadna ďalšia letecká katastrofa. O desať rokov neskôr pritom Bratislava zažila ďalšiu leteckú nehodu. V roku 1976 sa Iľjušin Il-18 československých aerolínií pri pristávaní zrútil do jazera Zlaté piesky. O život prišlo 76 ľudí.
Ďalšia udalosť, ktorú si aj mnohí mladí Slováci pamätajú výrazne lepšie, nastala v roku 2006. Vojenské lietadlo Antonov An-24 s vojakmi vracajúcimi sa z misie v Kosove vtedy narazilo do kopca Borsó pri maďarskej obci Hejce. Udalosť spôsobila úmrtie 42 ľudí.
Na Sakrakopci sa o tragédii dozviete aj dnes, pretože ju tam pripomína pamätník s menami všetkých 82 obetí. V jeho okolí sa dajú stále nájsť aj zvyšky lietadla. Keďže miesto leží v Malých Karpatoch neďaleko Rače, Bratislavčania tam bežne chodia na výlety.
Zdroj: sakrakopec.sk
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
