Uniesli lietadlo Ryanairu so 132 ľuďmi. Na palube hľadali jedného muža
Do cieľa zostávalo približne 70 kilometrov. Boeing 737 spoločnosti Ryanair letel 23. mája 2021 z Atén do Vilniusu a väčšinu cesty mal za sebou. Na palube bolo 126 cestujúcich a šesť členov posádky. Potom sa pilotom ozvalo riadenie letovej prevádzky z Bieloruska.
Na palube má byť bomba. Posádka dostala odporúčanie pristáť v Minsku. Piloti sa pýtali, odkiaľ informácia pochádza a prečo majú zamieriť tam. Odpoveď znela, že ide o odporúčanie bieloruského riadenia letovej prevádzky.
Neskôr bola hrozba označená najvyšším, červeným stupňom varovania. O 09:47 UTC posádka Ryanairu vyhlásila stav núdze a oznámila úmysel pristáť v Minsku. Žiadna bomba sa však nenašla. Na letisku namiesto nej našli človeka, ktorého bieloruské úrady hľadali.
Jeden cestujúci vedel, čo bude nasledovať
Na palube bol Raman Pratasevič, vtedy 26-ročný bieloruský novinár a opozičný aktivista. Pôsobil v zahraničí a predtým bol šéfredaktorom kanála NEXTA, ktorý zohral významnú úlohu počas protestov po prezidentských voľbách v Bielorusku v roku 2020.
Keď sa dozvedel, že lietadlo smeruje do Minska, pochopil vážnosť situácie. Podľa výpovedí členov posádky bol rozrušený a palubnému personálu oznámil, že je v Bielorusku hľadaný a obáva sa, že ho zabijú.
Boeing medzitým pokračoval do Minska. Bielorusko vyslalo do vzduchu aj stíhačku MiG-29, tá však podľa časovej osi ICAO odštartovala až po rozhodnutí posádky zmeniť smer.
Lietadlo pristálo o 13:24 miestneho času. Cestujúci následne nevystúpili naraz. Bezpečnostné zložky ich púšťali von po malých skupinách a kontrolovali aj ich príručnú batožinu. Od zastavenia a vypnutia motorov Boeingu po odvoz všetkých cestujúcich do terminálu uplynulo 57 minút.
Raman Pratasevič musel zostať v Bielorusku
Bezpečnostné zložky dostali jeho fotografiu
Prataseviča medzi cestujúcimi identifikovali konkrétnym spôsobom. Pracovník bezpečnostnej služby letiska podľa vyšetrovania ICAO dostal telefonát, že medzi cestujúcimi je hľadaná osoba. Následne mu cez komunikačnú aplikáciu poslali Pratasevičovu fotografiu.
Porovnal ju s mužom v termináli, požiadal ho o cestovný pas a overil jeho totožnosť. Potom Prataseviča odviedli a do lietadla Ryanairu už nemohol nastúpiť. Spolu s ním zadržali jeho vtedajšiu partnerku Sofiu Sapegu. Ide o ruskú občianku, ktorá cestovala rovnakým lietadlom.
Prehľadávanie Boeingu zatiaľ pokračovalo. Kontrolovala sa kabína, batožinové priestory aj priestory podvozku. Použili služobné psy, zrkadlá a vizuálnu kontrolu. Výbušninu však nenašli.
Do Vilniusu pokračovalo lietadlom Ryanairu iba 121 cestujúcich
V Aténach nastúpilo 126 cestujúcich. Keď Boeing po niekoľkých hodinách konečne opúšťal Minsk, na palube ich zostalo 121. Päť ľudí teda v Bielorusku zostalo. Dvaja z nich boli Pratasevič a Sapega. Ďalší traja pasažieri boli záhadou. Išlo o ďalších dvoch bieloruských občanov a jedného Gréka. Spolu tak päticu tvorili traja Bielorusi, jedna Ruska a jeden Grék.
Podľa bieloruských imigračných úradov všetkých päť požiadalo o vstup do krajiny. Okolo ďalších cestujúcich sa následne objavili špekulácie o možnom spojení s bieloruskými bezpečnostnými službami. Vyšetrovanie ICAO však takéto spojenie nepotvrdilo.
V prípade gréckeho cestujúceho existovalo vysvetlenie, že Minsk bol skutočným cieľom jeho cesty a pôvodne sa tam plánoval dostať z Vilniusu. Keď jeho lietadlo pristálo v Bielorusku, cestu lietadlom Ryanairu ukončil tam.
Navyše, aj jedna ďalšia bieloruská cestujúca chcela podľa informácií získaných vyšetrovateľmi v Minsku zostať. Vstup jej však úrady nepovolili a musela pokračovať do Vilniusu. Vyšetrovanie nedokázalo odhaliť dôvod, prečo sa tak stalo.
Stroj spoločnosti Ryanair pristál pod falošnou zámienkou
Vyšetrovanie ukázalo, že bomba neexistovala
Boeing leteckej spoločnosti Ryanair zostal v Minsku približne sedem hodín. Až potom pokračoval do Litvy. Prípad sa dostal pred Medzinárodnú organizáciu civilného letectva ICAO, ktorá zostavila osobitný vyšetrovací tím z odborníkov na bezpečnosť, prevádzku lietadiel, riadenie letovej prevádzky a letecké právo.
Neskoršie vyšetrovanie prinieslo záver, že bombová hrozba bola falošná. ICAO prípad označila za nezákonný zásah do fungovania civilného letectva.
Let Ryanairu FR4978 sa tak stal jedným z najznámejších incidentov európskeho civilného letectva posledných rokov. Bežný let medzi dvoma európskymi metropolami sa predčasne skončil v tretej krajine, kde bezpečnostné zložky odviedli hľadaného cestujúceho.
Muž, ktorého zatkli, dnes pracuje pre štátnu televíziu
Príbeh však dostal zvláštne pokračovanie. Pratasevič po zatknutí začal vystupovať v bieloruských štátnych médiách a verejne kritizovať svoje predchádzajúce aktivity. Jeho rodina a predstavitelia opozície v tom čase tvrdili, že koná pod nátlakom.
V máji 2023 ho bieloruský súd odsúdil na osem rokov väzenia, uvádza britská BBC. Za mrežami však osem rokov nestrávil.
Necelé tri týždne po rozsudku ho totiž prezident Alexander Lukašenko omilostil. Jeho partnerka Sofia Sapega dostala už v roku 2022 šesťročný trest, no v júni 2023 bola takisto omilostená a vrátila sa do Ruska.
Pracoval pre bieloruskú rozviedku
Pratasevič zostal v Bielorusku. Skúšal pracovať ako zvárač, poštár či barman. Potom prišiel ďalší obrat. Od decembra 2025 pracuje pre bieloruskú štátnu televíziu STV. V apríli 2026 ho už experti opisovali rovno ako moderátora tejto stanice. V jednej zo svojich relácií zverejňoval informácie o bieloruských novinároch pôsobiacich v exile.
Lukašenko navyše v októbri 2025 uviedol, že Pratasevič pracoval pre bieloruskú rozviedku. Pratasevič následne toto tvrdenie potvrdil. Čo presne jeho spolupráca zahŕňala a odkedy mala trvať, zostáva predmetom sporov. Nemožno teda na základe toho spätne hodnotiť let FR4978.
Isté je, že muž, ktorý v roku 2021 sedel v lietadle smerujúcom do Vilniusu a po oznámení pristátia v Minsku sa obával o svoj život, žije v Bielorusku a jeho osud nie je taký, ako mnohí ľudskoprávni aktivisti pôvodne očakávali.
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
