Bliknutie u nás znamená prednosť, inde presný opak. Poznáte nepísané pravidlá?
Stačí jedno bliknutie diaľkovými alebo krátke zapnutie výstražných svetiel a všetci okolo vás okamžite vedia, čo tým myslíte. Aspoň u nás doma. V momente, keď prejdete hranice, sa však zo zaužívaných gest stáva riziko. To, čo slovenský šofér berie ako zdvorilé poďakovanie, môže cudzinec pochopiť ako agresiu, vynucovanie si prednosti alebo dôvod na hlasné trúbenie.
Keď výstražné smerovky namiesto vďaky pletú hlavy
U nás, v Česku či Poľsku fungujú výstražné smerovky ako univerzálne ďakujem. Keď vás niekto pustí do zipsu alebo vám vytvorí priestor na predbiehanie, zapnutie všetkých štyroch svetiel je automatická reakcia.
Na západe či juhu Európy si však miestni šoféri nad týmto gestom často len pokrútia hlavou. Zákon tam totiž pozná výstražné smerovky výhradne ako signál náhleho nebezpečenstva, napríklad keď na diaľnici v plnej rýchlosti narazíte na stojacu kolónu. Ak ich zapnete pri bežnom zaradení sa do pruhu, vodič za vami môže na stotinu sekundy znervóznieť, že pred ním prekážka alebo idete brzdiť.
Čo znamená bliknutie diaľkovými?
Ešte väčší hokej nastáva pri diaľkových svetlách. Tu sa význam mení doslova z krajiny do krajiny:
-
Veľká Británia: Bliknutie znamená klasické „Nech sa páči, púšťam ťa“, rovnako ako u nás.
-
Taliansko a Grécko: Presný opak. Keď na vás Talian blikne svetlami, nehovorí „choď“, ale „ani na to nemysli, vyrážam prvý!“. Ak by ste tam vošli na základe nášho zvyku, skončí sa to pokrčenými plechmi.
-
Fínsko: Ak na vás v odľahlých severných oblastiach protiidúce auto bliká, nevaruje vás pred radarom. Na 90 percent sa vám snaží povedať, že za najbližšou zákrutou stoja pri ceste soby.
Vedeli ste, že: Chybné svetlá oslepujú vodičov. Týchto 5 áut musí rýchlo do servisu
Zaujímavý rozdiel je aj v obyčajnom zatrúbení. Kým vo Francúzsku či Rumunsku na vidieku krátkym zatrúbením pozdravíte známeho, v Taliansku je to bežný spôsob, ako o sebe dať vedieť pred neprehľadnou zákrutou v horskom priesmyku alebo úzkej uličke.
