Vlaky pôjdu 500 km/h cez Alpy. Cestu skrátia o 1,5 hodiny, aerolinky sa boja

Vlaky čaká revolúcia, s akou sa Slovensko nemôže ani len porovnávať. Japonsko oficiálne schválilo dostavbu jednej z najambicióznejších dopravných stavieb planéty. Pôjde o trať pre novú magnetickú dráhu typu maglev cez Japonské Alpy.

Projekt pre vlaky Šinkansen novej generácie, ktorý bude stáť 60 miliárd eur, teraz dostal po rokoch odkladov a ekologických sporov povolenie od úradov.

Tradičné vlaky na koľajniciach, hoci aj tie japonské, začínajú narážať na svoje fyzikálne limity. Budúcnosť patrí magnetickej levitácii. Nová súprava sa nebude dotýkať zeme. Vďaka silným magnetom sa bude vznášať približne desať centimetrov nad traťou.

Absencia mechanického trenia znamená, že vlak dokáže vyvinúť stabilnú cestovnú rýchlosť medzi 400 až 500 km/h bez toho, aby posádku či pasažierov negatívne ovplyvňoval nadmerný hluk a vibrácie.

Cez hory takmer po priamke

Naplánovať trasu pre vlak jazdiaci rýchlosťou 500 km/h je inžiniersky náročné. Pri takejto rýchlosti sú prudšie zákruty kvôli vysokému preťaženiu technologicky nerealizovateľné. Výsledkom je, že 500 kilometrov dlhá trať medzi Tokiom a Osakou povedie takmer v dokonalej priamke.

To však znamená kompromisy vo vzťahu k ochrane prírody. Trasa totiž pretína Japonské Alpy. Inžinierov tak čakajú veľké výkopové a tunelárske práce, pričom najdlhší podzemný tunel má merať 25 kilometrov.

Pre pasažierov to však bude znamenať výrazný rozdiel z hľadiska rýchlosti cestovania. Súčasné vlaky Šinkansen zvládnu trasu medzi oboma metropolami za dve a pol hodiny. Nová vlaková linka stiahne tento čas na jednu hodinu. Vznikne tak časová úspora 1,5 hodiny. Plné sprevádzkovanie celej trate sa očakáva do roku 2045.

Ázijský súboj: Japonsko vs. Čína

Za technologickým demonštrovaním sily na železnici je aj geopolitický a technologický boj s Čínou. Peking síce už vyše 20 rokov prevádzkuje kratšiu komerčnú trať maglevu na letisko v Šanghaji, no Japonsko stavia prvú skutočnú diaľkovú magistrálu na svete. Japonci navyše držia svetový rýchlostný rekord. Ich prototyp Chuo Šinkansen pokoril na testovacej trati hranicu 603 km/h.

Ani Čína však nenecháva nič na náhodu. Tamojší štátny vlakový gigant CRRC už stihol predstaviť vlastný model maglevu, ktorý je navrhnutý na prevádzkovú rýchlosť 600 km/h.

Číňania pri jeho vývoji úzko spolupracovali s nemeckými inžiniermi a netaja sa tým, že tieto supervlaky majú nahradiť vnútroštátne lety na trasách do 1 500 kilometrov. Pre aerolinky ide o zlú správu, ktorej sa obávajú, pretože letecká doprava bude pre ľudí citeľne menej atraktívna. Napríklad cesta medzi Šanghajom a Pekingom by sa tak skrátila zo súčasných štyroch až šiestich hodín na polovicu.

Smutný pohľad na vlaky v Európe

Pri pohľade na technologické preteky Ázie zostáva Európa výrazne pozadu. Vidno to nielen na Slovensku, kde vlaky jazdia najrýchlejšie 160 km/h, ale takisto napríklad v Nemecku. Bola to totiž nemecká technológia Transrapid, ktorá kedysi definovala svetový vývoj magnetickej levitácie.

Celý projekt v Nemecku nakoniec pochovali vysoké finančné náklady, nerozhodnosť politikov a tragická nehoda na testovacej trati v Emslande, pri ktorej v roku 2006 zahynulo 23 ľudí.

Plán na novú vysokorýchlostnú železničnú trať medzi Hamburgom a Berlínom z roku 2000 preto stopli tesne pred realizáciou. Náklady stúpli na viac ako dvojnásobok a nemecký štátny dopravca Deutsche Bahn dal radšej prednosť klasickým vlakom ICE. Podobne dopadol aj projekt v Mníchove, ktorý mal maglevom spojiť centrum Mníchova s letiskom. V roku 2008 ho definitívne zmietli zo stola.

Európa tak zostáva verná klasickým koľajniciam, zatiaľ čo Ázia dosiahne v najbližších dekádach ďalšie rýchlostné rekordy a ukáže nám, ako vyzerá skutočné cestovanie budúcnosti. Na Slovensku sa tomu budeme len ticho prizerať.

Zdroj: Railway Pro