Nové rýchlostné kamery rozdali 2500 pokút za 4 dni. Experiment s AI vodičov šokoval
Umelá inteligencia sa v automobilovom svete už dávno neobmedzuje len na vývoj vozidiel, infotainment alebo asistenčné systémy. Čoraz výraznejšie vstupuje aj do oblasti dohľadu nad cestnou premávkou. A práve tam začína byť pre mnohých vodičov mimoriadne nepríjemná. Dôkazom je pilotný projekt v Grécku, kde nové rýchlostné kamery vybavené umelou inteligenciou počas štyroch dní udelili viac než 2 500 pokút. Nie preto, že by vodiči zrazu jazdili horšie než predtým, ale preto, že technológia sleduje všetko presnejšie a neprehliadne takmer nič.
Pilotný projekt prebiehal v regióne Attika, teda v oblasti Atén a ich okolia. Rýchlostné kamery boli aktivované od utorka do piatku a výsledky prekvapili aj samotné úrady. V priebehu niekoľkých dní sa vďaka ôsmym kamerám podarilo zachytiť tisíce porušení pravidiel cestnej premávky, ktoré by pri klasickom dohľade policajných hliadok zrejme ostali bez povšimnutia.
Rýchlostné kamery sledujú viac než len rýchlosť
Moderné kamery už dávno neslúžia len na meranie rýchlosti. Systémy nasadené v Grécku dokážu fotografovať vozidlo z piatich rôznych uhlov a zároveň nahrávať video. Výsledkom je komplexný záznam, ktorý zachytáva nielen samotný priestupok, ale aj správanie vodiča pred ním a po ňom. To výrazne znižuje priestor na pochybnosti či odvolania založené na nedostatku dôkazov.
Najvyťaženejšie zariadenie sa nachádzalo na Syngrou Avenue, jednej z hlavných dopravných tepien Atén. Len tu bolo zaznamenaných viac než 1 000 priestupkov súvisiacich s používaním mobilného telefónu počas jazdy alebo s nepoužívaním bezpečnostného pásu. Ďalších približne 800 prípadov sa týkalo prekročenia rýchlosti na úseku s limitom 80 km/h. Na iných miestach rýchlostné kamery odhalili stovky vodičov prechádzajúcich na červenú.
Z technického hľadiska je podstatné, že systém nevyhodnocuje len jednu konkrétnu situáciu. Umelá inteligencia analyzuje viacero parametrov naraz. Sleduje rýchlosť, polohu vozidla v jazdnom pruhu, dodržiavanie svetelnej signalizácie, používanie bezpečnostných pásov aj manipuláciu s mobilným telefónom. Z pohľadu dopravnej bezpečnosti ide o nástroj s obrovským potenciálom, no z pohľadu vodičov to znamená, že tolerancia voči drobným prehreškom sa prakticky vytráca.
Automatizované pokuty a nový model kontroly
Ďalším významným posunom je spôsob spracovania priestupkov. Umelá inteligencia nefunguje len ako sledovacie oko, ale aj ako administratívny nástroj. Vyhodnotenie priestupku prebieha automatizovane a vodič dostáva oznámenie digitálnou formou, najčastejšie prostredníctvom SMS alebo e-mailu. Policajt už nie je tým, kto musí záznam manuálne kontrolovať a vypisovať pokutu, teda ho neviete ani ukecať.
Vodiči majú možnosť podať odvolanie do dvoch týždňov, no pri takto detailných dôkazoch je otázne, nakoľko bude táto možnosť v praxi využiteľná. Videozáznam v kombinácii s fotografiami z viacerých uhlov totiž výrazne obmedzuje priestor na spochybňovanie skutkového stavu.
Zaujímavý je aj ekonomický rozmer celého systému. Pokuta za používanie mobilného telefónu počas jazdy v Grécku dosahuje 350 eur. Prekročenie rýchlosti sa sankcionuje sumou od 150 do 750 eur v závislosti od závažnosti. Podľa odhadov by jeden radar umiestnený na rizikovom mieste mohol za niekoľko dní vygenerovať príjmy až do výšky 750-tisíc eur. To sú čísla, ktoré si všímajú nielen dopravní experti, ale aj politici. Veď keď niečo takéto naplní kasu…
Grécky projekt nie je izolovaným experimentom. Podobné technológie sa už testujú alebo zavádzajú aj v ďalších krajinách EÚ. Pre Slovensko to môže byť otázka času. Legislatívne prostredie síce zatiaľ neumožňuje takýto rozsah automatizovaného dohľadu, no tlak na zvyšovanie bezpečnosti a efektivity kontroly rastie. Krátky pohľad na mobil, pás prehodený len symbolicky či prejazd na oranžovú, ktorá už stihla prejsť do červenej, môžu mať v blízkej budúcnosti oveľa citeľnejšie následky než doteraz.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
