Zahmlené okná? Dá sa to vyriešiť rýchlejšie, než si stihnete vyzliecť bundu
Počas chladného dňa auto síce môže naštartovať na prvý pokus, no vidieť cez okná je niekedy malý zázrak. Zahmlené okná sú klasickým jesenným a zimným rituálom, pri ktorom vodič zúfalo šúcha rukávom po skle, zapína všetky možné tlačidlá naraz alebo otvára dvere v nádeji, že vzduch v kabíne sa magicky vymení. Pravda je však jednoduchšia. Ak viete, čo robiť, máte výhľad čistý v priebehu niekoľkých sekúnd.
Prečo máme vôbec zahmlené okná?
Fyzika nepustí. V kabíne dýchame, nosíme mokré kabáty, topánky so snehom a rukavice, ktoré ešte pred chvíľou držali škrabku na ľad. Vzduch v aute tak obsahuje výrazne viac vlhkosti než ten vonkajší. Keď sa chladné sklo stretne s teplým vlhkým vzduchom, vznikne kondenzácia – jemný film kvapiek, ktorý všetko rozmaže. A sami viete, že pri jazde je to problém, pretože namiesto dopravnej značky uvidíte nanajvýš farebnú machuľu.
Najefektívnejší trik je prekvapivo jednoduchý. Stačí pustiť kúrenie naplno a nasmerovať prúd vzduchu priamo na čelné sklo. Nie do priestoru, nie pod nohy, ale priamo tam, kde sa kondenzácia vytvorila. Teplý a suchší vzduch funguje ako fén, len oveľa silnejší. V kombinácii s ventilátorom na vyšší stupeň budú zahmlené okná preč skôr, než si stihnete vyzliecť bundu.
Ak však máte pocit, že hoci kúrite naplno, sklo sa stále zahmlieva, na vine môže byť samotný vzduch v kabíne. Ak je príliš vlhký, pomôže krátke otvorenie okien. Stačí pár sekúnd – suchší vonkajší vzduch sa vymení s tým vnútri a kondenzácia výrazne spomalí. Bez tejto výmeny sa okná často zahmlia znova hneď po tom, ako kúrenie vypnete.
Ani klimatizácia nie je na škodu. Mnohí vodiči ju v chladnom období odmietajú zapínať, lebo „veď nechladím, tak načo klímu“. No práve klimatizácia funguje ako vysúšač vzduchu. Dokáže stiahnuť vlhkosť rýchlejšie než samotné kúrenie, takže proces je omnoho plynulejší. Navyše, ak ju používate len v lete, v jej útrobách vzniká vlhké, nepohyblivé prostredie. To nielenže podporuje tvorbu zápachu, ale aj zvyšuje pravdepodobnosť, že budete mať v zime zahmlené okná dosť často. Pravidelná prevádzka počas celého roka klíme prospieva a udržiava jej účinnosť.
Klimatizácia stráca chladivo prirodzene – pokojne aj 10 až 15 % za rok. Keď je hladina plynu nízka, vzduch prestane byť dostatočne suchý. To sa prejaví pomalším odhmlievaním, aj keď systém hučí tak, ako keby pracoval naplno. Každé dva roky stojí za to objednať auto na bežný servis klimatizácie. Skontroluje sa tlak, tesnosti, doplní chladivo a systém dostane späť účinnosť, ktorú potrebuje práve v zime.
A čisté sklo sa nezarosí tak rýchlo. Základ, na ktorý mnohí zabúdajú, je mastný film na vnútornej strane skla. Ten priťahuje vlhkosť takmer okamžite. Stačí niekoľko odtlačkov prstov, špina z palubovky či zvyšky čistiacich prostriedkov a kondenzácia sa má kde prichytiť. Pred spustením kúrenia je preto rozumné zobrať suchú handričku z mikrovlákna a prejsť po skle. Ešte lepšie je z času na čas použiť čistič skiel určený priamo na interiér. Výrazne to predĺži čas, počas ktorého okná ostanú čisté.
Jedno tlačidlo, ktoré si zaslúži viac pozornosti
Väčšina moderných áut má funkciu automatického odhmlievania. Stačí jedno kliknutie. Auto samo nastaví najvyššiu teplotu, ventilátor, smer prúdenia vzduchu a aktivuje klimatizáciu. Je to najspoľahlivejší spôsob, ako si poradiť s mokrým sklom počas jazdy bez zdĺhavého nastavovania. A hoci mnoho vodičov toto tlačidlo obchádza, pravdou je, že technika to zvládne rýchlejšie a presnejšie než ktorýkoľvek manuálny zásah.
Ako predísť zahmlievaniu ešte pred jazdou
Zahmlené okná sú často výsledkom dlhodobého hromadenia vlhkosti v kabíne. Čo pomáha?
-
pravidelné vetranie auta, najmä po daždi alebo keď veziete pasažierov s mokrými bundami,
-
kontrola kobercov – ak sú nasiaknuté vodou, vlhkosť sa uvoľňuje do vzduchu neustále,
-
vyberanie snehu z topánok pred nastúpením (multiplikačný efekt je prekvapivý),
-
používanie absorbéra vlhkosti, ktorý dokáže stiahnuť časť nadbytočnej pary.
Keď sa tieto drobnosti spoja, auto prestane „dýchať“ vodu a rána budú pokojnejšie.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
