TEST: Hondu e sme si zamilovali, hoci by sme nemali. Prečítajte si recenziu Juraja Hrivnáka

Na poli elektromobilov to vrie. Prebieha boj o novšie technológie, vyšší dojazd, kratšie nabíjanie, modernejší dizajn. A potom príde maličká Honda e roztopí vás svojou roztomilosťou.
TEST: Hondu e sme si zamilovali, hoci by sme nemali. Prečítajte si recenziu Juraja Hrivnáka

Nemôžete prehrať hru, ktorú nehráte. Honda e nie je náhrada bežného auta. Je to vyslovene mestský elektromobil, ktorý je malý, obratný, ľahký a štýlový. **Keďže sa s ním vzhľadom na dojazd „iba“ 210 km nikdy nevyberiete do Chorvátska, nemá zmysel riešiť, či sa nabije za 35 alebo 45 minút.** Nabijete si ho v noci, doma, pretože budete mať takú možnosť. Pretože inak by ste si Hondu e nekúpili.

Porovnávať čísla tu nemá zmysel. Skúste maličkej Honde niečo vytknúť. Bude sa na vás iba usmievať ako slniečko na hnoji a vy jej bezbrannému šarmu podľahnete. Honda totiž pri tomto aute vytasila tú najsilnejšiu zbraň – dizajn. **Autá sa predsa kupujú najmä srdcom.** Tento dizajn však nie je prvoplánový – Honda e vyzerá ako futuristické retroautíčko, ktoré doslova z oka vypadla svojmu autosalónovému konceptu. Spojenie retro a futuristických prvkov som ešte nikde nevidel tak dobre skombinované.

Na jednej strane je tu fundamentálne jednoduchý hranatý dizajn s okrúhlymi svetlometmi vpredu aj vzadu, na druhej jemne zaoblené línie. Vyslovene retro hliníkovým diskom ostro kontrastujú malé ušká s kamerami miesto spätných zrkadiel. Vnútri zas nájdeme dvojramenný volant a hrejivé textilné materiály, ktoré vytvárajú príjemnú, útulnú atmosféru, avšak pred vodičom je celá plejáda piatich displejov. **Aj spolujazdec môže mať svoj displej a môže vodičovi dokonca pomáhať – napríklad nastaviť navigáciu, a potom mu obraz svojej obrazovky presunúť na tú jeho.** Počas státia tu môžete hrať hry alebo sledovať rybičky vo virtuálnom akváriu. Mnohé veci tu nedávajú zmysel, ale v podaní Hondy e nie je dôvod ich akokoľvek spochybňovať. Dotvárajú tú vtipnú a uvoľnenú atmosféru.

Nie všetko je však pre efekt: odkladacie priestory sú šikovné a variabilné, pričom textilné vrecko na mobil s USB zásuvkou hneď pri ňom je super riešenie. Malý kufor si jednoducho zväčšíte sklopením jednodielneho operadla zadných sedadiel. **A ak by ste ho zaplnili až po strop, môžete si vnútorné spätné zrkadlo prepnúť na kameru, aby ste videli za auto.**

Pri jazde s Hondou e som si rýchlo uvedomil, že jej tvorcovia chceli, aby dobre jazdila. Má zadný náhon a aj keď ESP sa nedá úplne deaktivovať, ak máte náladu, môžete s ňou pekne balansovať na hrane. **Rozloženie hmotnosti 50 : 50 a nízke ťažisko sa starajú o ozaj dobré jazdné vlastnosti.** Odpruženie typu McPherson vpredu aj vzadu je naladené komfortne a najmä zadná náprava prekvapila schopnosťou dobre absolvovať aj nepríjemnejšie nerovnosti – napríklad spomaľovače.

Predná náprava je navrhnutá tak, aby sa dali kolesá čo najviac vytočiť do strán, takže polomer otáčania je až smiešny (4,3 m). **Otočíte sa takmer na mieste.** Výkon 113 kW (154 k) a najmä krútiaci moment 315 Nm dokážu Hondu poriadne vykopnúť vpred, aj keď už idete 50 km/h. Je to zábavné a vždy trochu prekvapujúce. Z pokoja ste na stovke už za 8,3 sekundy. Veľmi musím pochváliť absolútne prirodzene pôsobiace brzdy. Lepšie som ešte na elektromobile nezažil. A to je tu aj možnosť ovládať auto jedným pedálom. Ak si niečo vyžaduje zvyk, tak sú to len digitálne zrkadielka.




Sledujte Autoviny.sk aj na sociálnych sieťach

Peter Orosz

Automobilový priemysel čelí najťažšej skúške od samotného vzniku. Vysporiadať sa musí nielen s novými technológiami, reguláciou či elektrickou revolúciou, ale aj s čoraz častejším prehodnocovaním významu a dôležitosti automobilov v našich životoch. Ako to celé nakoniec dopadne, zatiaľ nie je známe. Transformácia sa však ešte len začína a budem veľmi rád, keď sa na túto cestu vyberiete spolu so mnou. Držte si klobúky!