Rešpektované verejnoprávne médium Deutsche Welle odvysielalo najnovší dokument zaoberajúci sa obnoviteľnými zdrojmi energií a elektromobiltou. Základným motívom dokumentárneho filmu bolo zisťovanie, aká je skutočná cena zelených energií. Tie sú v súčasnosti prezentované ako jediná správna alternatíva k fosílnym palivám ako sú uhlie, plyn či ropa.
Na pozadí zelených riešení sa však taktiež skrývajú výrazné zásahy do životného prostredia a ekosystému. Deutsche Welle sa v tomto smere zameral na prax v automobilovom priemysle, ktorý je z pohľadu výroby elektrických batériových vozidiel závislý na vzácnych surovinách ako sú lítium, kobalt či grafit. Tieto materiály sú však kľúčové aj v odvetví obnoviteľných zdrojov energií.
„Nejde však len o elektromobily, vzácne kovy sa používajú všade. Napríklad v magnetoch pre veterné turbíny a sú neodmysliteľné pri výrobe solárnych panelov. Bez nich by nebolo možné generovať žiadnu energiu z obnoviteľných zdrojov,“ vysvetľuje Karine Samuel, profesorka technologického inštitútu v Grenoble.
Závislosť na Číne
Pri súčasných klimatických cieľoch a narastajúcej spotrebe elektrickej energie, budú obnoviteľné zdroje musieť zabezpečiť viac než 50 % dodávok elektriny do roku 2050. Vzácne kovy budú v tomto smere hrať kľúčovú úlohu. Najväčšie zásoby sú lacným spôsobom získavané ťažbou v Kongu, Juhoafrickej republike, Indonézii, Austrálii, v Bolívii a Čile. Veľkú časť baní so strategickými náleziskami však vlastní Čína, tá je už dnes dominantným producentom 2/3 celosvetových dodávok grafitu.
Toxická voda a výskyt rakoviny
Viaceré spoločnosti však ťažbu vykonávajú bez ohľadu na životné prostredie, miestny ekosystém či zdravie zamestnancov. Tento prístup má devastujúce účinky na okolitú pôdu, ktorá sa už viac nemôže využívať na poľnohospodárske účely. Ťažba výrazne vplýva aj na zdravie miestnych obyvateľov v podobe zvýšenej mortality spôsobenej výskytom rakoviny. Ľudia navyše prichádzajú aj o pitnú vodu, ktorú ťažba znehodnotila.
„Nič také ako bezemisný a 100 % ekologický produkt neexistuje, bez ohľadu na to, čo si občas môžeme prečítať na štítku v obchode. Je to nemožné, vždy tu budú nejaké vedľajšie účinky,“ povedal pre Deutsche Welle inžinier Philippe Bihouix, ktorý sa zaoberá vplyvom zelených technológií na životné prostredie.
Nedostatok surovín
Nejde však len o vzácne kovy, pri stavbe veternej turbíny sa využije viac než 20 ton hliníka alebo až do 500 ton ocele, na druhej strane elektromobil spotrebuje až 4x viac medi než bežné spaľovacie auto. „Zelená tranzícia spotrebuje obrovské množstvo medi. Nejde len o samotnú konštrukciu veterných turbín alebo elektromobilov, ale aj prepájajúcich káblov. Elektrina sa na dané miesto potrebuje nejak dostať. Ak chcete vybudovať nabíjacie stanice, musíte na zem položiť medené káble. A to sa v tejto chvíli deje,“ povedal bývalý viceprezident Strategy Naval Group, Jean-Marc Sauser.
Ak chceme pokračovať súčasným tempom, budeme musieť vyprodukovať rovnaké množstvo medi v najbližších 30 rokoch, ako ľudstvo stihlo spotrebovať doteraz. Experti už teraz predpokladajú, že v najbližších rokoch svet zažije akútny nedostatok tejto suroviny, pretože ťažba nestíha uspokojovať dopyt na trhu.
Európske drancovanie
Chrabré európske hodnoty opäť spôsobujú vo svete chaos. Zatiaľ čo Európska únia prechádza na zelené technológie s cieľom zvrátiť klimatickú zmenu, v praxi dochádza k ničeniu životného prostredia inde. Jediný rozdiel spočíva v tom, že sa na deštrukciu Európa nemusí prizerať priamo.
Príkladom tohto postupu môže byť francúzska energetická firma Engie, ktorá sa v Európe prezentuje ako zelený líder na trhu s obnoviteľnými zdrojmi a podľa oficiálneho stanoviska radí životné prostredie vždy na prvé miesto. Za hranicami starého kontinentu však prevádzkuje 6 tepelných uhoľných elektrární v Čile, pričom siedma je práve vo výstavbe.
„Z elektrických áut sa stalo akési náboženstvo. Ale teraz, keď môžeme vidieť, že to nie je až tak ružové, všetky vládne prehlásenia o tom, ako elektromobily zachraňujú planétu, stroskotajú ako domček z karát,“ povedal Nicolas Meilhan, poradca pre France Strategie. Zároveň dodáva, že „O dvadsať rokov sa nepríjemne zobudíme, pretože škodlivé emisie budú naďalej rásť a elektromobily ničomu nepomohli. Vytvárame si ďalšiu energetickú krízu.“
Prezident združenia za záchranu pralesov, Randy Hayes, hovorí o tom, že klimatickú zmenu neriadia dobromyseľní ľudia, ale korporácie. Tie sa podľa neho na zelenú tranzíciu pozerajú ako na investičnú príležitosť. „Ich cieľom je profit, chcú mať profitujúci biznis. A to našu planétu ani ľudstvo nezachráni.“
