5 pokrokových technológií, ktorými BMW prepísalo históriu
Málokto vie, že značka BMW po druhej svetovej vojne nejaký čas neprežívala vďaka autám, ale vďaka hrncom. Automobilka mala zakázané vyrábať autá aj motocykle, z tovární zostalo len zopár strojov, a tak sa medzi rokmi 1945 a 1947 z bavorskej ikony stal výrobca kuchynského riadu. Vyrobila vtedy takmer 34-tisíc hrncov, ktoré tvorili takmer štvrtinu jej celkových príjmov. O pár desaťročí neskôr už bola tá istá firma zodpovedná za technológie, ktoré dnes nájdete takmer v každom modernom aute.
1. Xenónové svetlomety (1991)
Xenónové svetlá sa po prvý raz v histórii sériovej výroby automobilov na svete objavili v roku 1991, konkrétne vo vlajkovej lodi BMW radu 7 (generácia E32). Samotné výbojky vyrábala firma OSRAM a technológia fungovala na báze plazmovej výbojky s výparmi ortuti. V porovnaní s klasickými halogénmi ponúkala jasnejšie, chladnejšie svetlo pre výrazne lepšiu viditeľnosť v noci. Spočiatku sa ponúkali len pre stretávacie svetlá, a prvé bi-xenónové svetlomety (aj pre diaľkové svetlá) prišli do sériovej výroby až o desaťročie neskôr.
2. Robotizovaná prevodovka SMG (1996)
Kým pri sekvenčných či robotizovaných prevodovkách si väčšina motoristov spomenie skôr na talianske superšporty, BMW drží v cestných autách významné prvenstvo. V roku 1996 predstavila pri facelifte špičkového modelu BMW M3 (E36) technológiu SMG (Sequential M Gearbox). Ide o sekvenčnú prevodovku bez spojkového pedála, ktorá radila rýchlejšie než klasický manuál. Systém vyvinula divízia BMW M v spolupráci s firmami Fichtel & Sachs a Getrag. Neskôr sa podobné koncepcie rozmohli aj u iných značiek (napr. Selespeed pri Alfa Romeo či R-Tronic pre Audi R8), až kým ich postupne nenahradili modernejšie dvojspojkové prevodovky.
3. Head-Up displej v Európe (2004)
Premietanie údajov priamo na čelné sklo si väčšina ľudí spája skôr so stíhačkami než s autami, veď v letectve sa tento systém používal už od druhej svetovej vojny. V celosvetovom meradle zaviedol prvý Head-Up displej do sériového auta americký koncern General Motors v roku 1988. BMW sa však stalo úplne prvým európskym výrobcom, ktorý si túto technológiu osvojil. Stalo sa tak začiatkom roka 2004 v modeli radu 5 (E60). Vtedajší displej bol jednofarebný a zobrazoval aktuálnu rýchlosť, pokyny navigácie či stav tempomatu.
4. Sériový turbomotor v Európe (1973)
Turboladenie pre osobné autá síce primárne vzniklo v USA, no ikonické BMW 2002 Turbo predstavené koncom roka 1973 (s výrobou spustenou v roku 1974) bolo úplne prvým sériovo vyrábaným autom s turbomotorom v Európe. Ľahké a kompaktné BMW malo z dvojlitrového štvorvalca výkon až 170 koní, a to pri hmotnosti len okolo 1 080 kilogramov. Použité turbo KKK malo pomerne surový charakter, lebo po prekročení 4 000 otáčok nastupoval výkon prudko a bez varovania, čo z auta robilo nebezpečne rýchly stroj v neskúsených rukách. Dnes ide o mimoriadne vzácny zberateľský kúsok.
5. Koncept moderného SUV kupé (2008)
Pri modeli BMW X6 (E71) z roku 2008 koluje na internete mýtus, že jeho dizajn navrhlo známe talianske štúdio Pininfarina. V skutočnosti za ním stál interný tím BMW pod vedením Pierra Leclercqa (ktorý viedol aj dizajn vtedajšej X5). Ale BMW práve s modelom X6 fakticky založilo celkom nový segment SUV kupé, teda vozidiel spájajúcich robustný podvozok s klesajúcou líniou strechy. Až po úspechu X6 priniesli vlastné alternatívy aj Mercedes-Benz, Audi či Porsche.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.
