TEST EVO 5: Aké je auto, ktoré má všetko za 17 900 €? Má Duster vážneho konkurenta?
Možno ste na tento test modelu EVO 5 narazili aj v našom časopise Auto motor a šport. Odvtedy vyplávali na povrch nové skutočnosti, o ktorých sme pred testom neboli informovaní, a to že v aute bol použitý nereferenčný softvér a kým my sme sa museli pasovať s čínštinou a niektoré nastavenia nám nefungovali, bežných zákazníkov toto vôbec trápiť nemusí. Ich autá majú totiž nainštalovaný nový softvér. Ale teraz poďme k veci.
Vyberte si. Farbu.
Sympatické je, že suma 17 900 € nie je hypotetická a nevzťahuje sa na auto, aké by si v skutočnosti nikto nekúpil. K dispozícii je totiž jediná výbava a vy si môžete vybrať akurát farbu. Vo výbave sú LED svetlomety, koženkový interiér, centrálne diaľkové uzamykanie, dotyková obrazovka, palubný počítač, cúvacie senzory, cúvacia kamera, digitálna (avšak nie automatická) klimatizácia, elektrické okná vpredu aj vzadu, elektricky ovládané zrkadlá, pár USB zásuviek… Na prvý pohľad sa dá povedať, že až na vyhrievané sedadlá je tu všetko, čo by ste mohli chcieť. A možno aj niečo navyše.
Pod kapotou je 1,5-litrový preplňovaný štvorvalec s výkonom 93,5 kW (127 k), maximálnym krútiacim momentom 225 Nm a spolupracuje so 6-stupňovou manuálnou prevodovkou. Využíva nepriame vstrekovanie paliva a nemá štart/stop systém, čo mnohí ocenia z hľadiska prípadných nákladov na údržbu. Udávaná spotreba 7,2 l/100 km nie je na dnešné pomery nízka, no nie je ani vysoká. Dá sa reálne dosiahnuť. Polohu za gumou potiahnutým volantom som si našiel celkom pohodlnú aj bez možnosti jeho pozdĺžneho nastavenia.
Kultúrne vojny
Interiér vyzerá na prvý pohľad pekne a relatívne hodnotne. Niektoré materiály sa veľmi presvedčivo dokážu tváriť ako mäkčené, aj keď v skutočnosti nie sú. Body dotyku sú však poctivo čalúnené a tešilo ma, že v interiéri nepočuť pazvuky. Nevŕzgajú ani kľučky. Na druhej strane mal náš kus už jeden USB port zatlačený a prepadnutý do palubovky. Sedadlo vodiča je výškovo nastaviteľné a tvarom mi celkom vyhovovalo. Žiaden zázrak, ale poslúži. Koženka však môže byť v lete nie ideálna a aj v chladnejšom počasí bol v interiéri trochu cítiť plastový zápach. V aute je dostatok miesta aj na zadných sedadlách a kufor je hlboký a primerane veľký, aj keď nakladací otvor je celkom úzky.
K funkčnosti infotainmentu sa vyjadrovať nemôžeme, keďže testované EVO 5 nemalo finálnu verziu softvéru. Aj z toho, čo sme vyskúšali, však môžeme zhodnotiť, že jednotlivé menu sú jednoduché a mnohým môže práve toto učarovať. Niektoré automobilky už totiž nevedia, čo by vymysleli. Akoby zabudli, že auto slúži primárne na prepravu a na ovládanie systémov treba pomaly doktorát. To tu nehrozí.
Pozor na gumy
Zďaleka najhoršia, ale zároveň najjednoduchšie riešiteľná vec, sú pneumatiky. EVO 5 vychádza z fabriky na pneumatikách Giti, ktoré sú na suchom asfalte hlboko podpriemerné a na mokrom vyslovene nebezpečné. S autom je problém rozbehnúť sa do mokrej križovatky a niekoľkokrát som pri úplne bežných manévroch aktivoval ABS. Samotný podvozok inak nie je vyslovene zlý. Zozadu sa občas ozve pri prejazde väčšej nerovnosti rana, ktorá vás prekvapí, ale inak je DR Evo 5 určite pohodlnejšie než drahšia Omoda 5. Čo je však vyslovene podpriemerné je odhlučnenie a celkovo hluk a vibrácie pri jazde. Nad 100 km/h je v aute hluk od pneumatík, motora aj aerodynamiky. Ja som musel na obchvate kontrolovať, či som nemal náhodou zle zatvorené dvere.
Priznám sa, že celkom príjemne ma prekvapil motor. Ešte aj odfúknutím turba váš občas poteší. Na plyn reaguje celkom pekne a v strednom pásme má príjemnú energiu do života. Na mokrom asfalte je dokonca asi 5-násobne viac, než sú predné pneumatiky schopné preniesť. Fakt ich vymeňte čím skôr po kúpe.
Verdikt
Či je DR talianska automobilka, ako mnohých presviedča, to nechám na vás. Na to aj tak auto nejazdí. Model EVO 5 je však kus auta s dobrou výbavou za relatívne dobrú cenu. Treba však vedieť, do čoho idete, a byť pripravený robiť kompromisy. Tie pneumatiky však prosím naozaj vymeňte okamžite po kúpe!
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
