Aktuálny systém PZP je neudržateľný! Dočkáme sa zmeny?

Systém PZP je deravý ako sito na špagety. Veľká časť hriešnikov cez neho prechádza bez vyvodenia zodpovednosti. A výsledok? Uplatňovanie kolektívnej viny!
Vydané  Text: 
Aby sme neskončili iba bombastickým titulkom a úvodom, poďme si rozobrať, kde sa problém s nespravodlivosťou a deravosťou súčasného systému PZP skrýva. Náš systém stanovovania výšky poistného je primárne postavený na aute (objem a výkon motora) a sekundárne na jeho držiteľovi (druh majiteľa, prípadne jeho vek a trvalé bydlisko). ## Chýba vám tu niekto? Nám áno. Chýba nám tu vodič! Nie vždy je totiž držiteľ auta a vodič tá istá osoba. Reálne sa môže stať a aj sa veľmi často stáva, že vodičom je úplne iná osoba. V praxi som zažil nespočetne veľa prípadov, keď bolo auto písané na rodiča, no na aute reálne jazdil syn alebo dcéra. Prečo to urobili? Nuž preto, aby získali podstatne nižšie poistné. Toto je síce problém, no nie ten hlavný. Ešte zásadnejší rozdiel v poistnom sa ukrýva vo firemných autách. Tu sa totiž odohráva úplne poistný iný príbeh. Firma má autá poistené vo flotilovej zmluve, kde sa uplatňujú výrazné zľavy. Vo väčšine prípadov však má firma v konkrétnej poisťovni poistený aj majetok, budovy, stroje a zariadenie, skladové zásoby… A skúste hádať, či si poisťovňa významného klienta dovolí dráždiť navýšením poistného na základe „nejakej banálnej“ škody spôsobenej niektorým z jej vozidiel. K miernemu zvýšeniu možno príde, no k zásadnému skôr nie. Poisťovňa totiž berie do úvahy kompletné poistné, ktoré jej firma platí. A prísť o veľkého klienta nechce nikto. Isto tušíte, kam mierime. S firemným autom sa nielen inak jazdí cez jamy na ceste, obrubníky či krajnice, ale inak sa s ním aj parkuje a otvárajú dvere v úzkych parkovacích miestach. Buchol som dverami do auta vedľa? Oprel som sa pri cúvaní o auto zaparkované v boxe oproti? No a čo, veď ani jedno nie je moje. Tieto dva prípady jasne ukazujú, kde je problém. Za volanty automobilov si sadajú ľudia, ktorí jazdia menej ohľaduplne, menej bezpečne a menej zodpovedne. V prvom prípade je to zapríčinené minimálnymi skúsenosťami, v druhom ľahostajnosťou. Možno si poviete, to je život. My k tomu pridáme, že niekto tie škody poisťovniam zaplatiť musí. Hádajte kto to je? **Skutočne máme akceptovať stav, že pre poisťovne je mladý strelec s minimálnymi šoférskymi skúsenosťami za volantom služobného auta s lenivým litrovým trojvalcom menej nebezpečný, než vyzretý päťdesiatnik, ktorý si k životnému jubileu doprial poriadne auto s plnokrvným motorom? To vážne?** Poslednou skupinou vodičov, ktorí platia nespravodlivé poistné sú ľudia, ktorí vlastnia viac ako jedno auto. Možno si poviete, že keď majú na dve či tri autá, majú aj na poistné. Poistné však nie je daň z luxusu ani sociálna dávka. A isto sa zhodneme na tom, že aj keď človek vlastní viacero automobilov, jazdiť môže v rovnakom čase iba na jednom. Tak prečo má platiť plné poistné za všetky? Z vedeného vyplýva, prečo je podľa nás náš systém vyberania PZP nespravodlivý. Nech sa nad zmyslom PZP zamyslíme akokoľvek, vždy musíme skončiť pri jednom. Škodu nikdy nespôsobí auto, ale jeho vodič. Zodpovednosť za škodu by teda podľa nás mala niesť konkrétna osoba, ktorá auto v čase nehody šoférovala. A to vždy. Teda aj keď bol za volantom, syn, dcéra, či zamestnanec firmy. Je nám jasné, že vyriešiť tento problém nebude jednoduché a k férovému riešeniu bude treba veľa energie. Napriek tomu budeme veriť, že sa mu niekto z kompetentných bude venovať. Súčasný stav je totiž podľa nášho názoru nielen nespravodlivý a neuveriteľne deravý, ale v podstate popiera zmysel poistenia. Teda samozrejme až do času, kedy nás budú voziť autonómne autá. Ale to je ešte veľmi ďaleká budúcnosť.