Motoristická verejnosť je priam posadnutá nostalgiou. Túži po tom, aby sa autá jej mladosti vrátili späť, vo veľkom, s modernou výbavou, ale pôvodným charakterom. A, samozrejme, s veľmi nízkou cenou. Také niečo už možné nie je, ale z času na čas sa objaví čosi, čo povzbudí nádeje nostalgiou zachvátených štyridsiatnikov a päťdesiatnikov.
Oltcit Club je legendárne auto. Vlastne ani nie vo svete, ako skôr u nás vo východnom bloku. Pôvodne sa toto vozidlo vyrábalo vo Francúzsku pod taktovkou Citroënu pod názvom Visa, lenže v roku 1981 licenciu na výrobu prebrala rumunská automobilka Oltcit a model nazvala Club, respektíve Club 11 R. Prakticky bez zmeny sa potom vyrábal až do roku 1996. Možno netrhal rekordy v predajoch, ale na slovenských cestách ste ho mohli vidieť ešte nedonedávna, až sa napokon úplne vytratil. Dnes je Oltcit veľkou kuriozitou.
Nespochybniteľným problémom Oltcitu Club bola jeho vážna tendencia k poruchovosti, nespoľahlivosti, obsahoval tiež celú paletu problémových konštrukčných riešení. Napríklad rezervu kolesa uloženú priamo nad motorom, smerovky na pravej strane od volantu, ručnú brzdu napojenú na predné kolesá, štartovaciu kľuku či potrubie kúrenia bolo údajne zhotovené z materiálov, ktoré nie sú stavané na odolávanie pred vlhkosťou a vysokým teplotám.
Čo ak by sa Oltcit Club začal vyrábať opäť? Ako by vyzeral a dokázal by prekonať bolestnú povesť zlého auta? Nepochybne by si na svoje ramená vzal bremeno, ktoré by sa s ním ťahalo veľmi dlho a ktoré by možno v konečnom dôsledku ani neuniesol.
Uvažujme nad tým, že keby sa Rumuni rozhodli oživiť Oltcit Club, opäť by vychádzal z francúzskeho základu, napríklad slávneho Citroenu C4. Aby bolo možné dosiahnuť nižšiu predajnú cenu, padlo by rozhodnutie využiť technológie staršej generácie, čo reflektuje aj vizualizácia nižšie.
Samozrejme, môžeme uvažovať aj nad tým, že by sa staval skôr na Dacii Sandero, lenže našu predstavivosť nepotrebujeme zbytočne obmedzovať.
Namiesto stavby skutočne vlastného automobilu by sa teda jednalo skôr o takzvaný „rebadging“, respektíve rebranding. Príkladom takéhoto niečoho boli Citroën C1 a Peugeot 107, Citroën C-Elysée a Peugeot 301 a mnohé ďalšie automobily rôznych výrobcov. Nie je to nič novodobé a zlé, pripomeňme si napríklad Oldsmobile 98 Convertible a Buick Roadmaster Riviera, oba z roku 1958.
O čo by takmer určite nový Oltcit prišiel, sú zakryté zadné kolesá. Tento nepraktický prvok mal byť v prvom rade estetický, ale z dlhodobého hľadiska sa ukázal, práve naopak, ako nevzhľadný. Pripájame vizualizáciu so zakrytým zadným kolesom a spejeme k názoru, že by sa k modernému dizajnu automobilu skutočne nehodil.
Nový Oltcit Club by síce nebol crossover alebo SUV, ako káže aktuálny trend, spoliehal by sa na konštrukčné vyhotovenie hatchback, ale ponúkol by aj schopnosť prejazdu miernym terénom. To by z neho mohlo spraviť ľudovú voľbu. V tomto zmysle by bol Club schopný lepšie prekonávať vyššie obrubníky.
Nenápadným odkazom na niekdajší dizajn by boli oranžové smerovky na vonkajších okrajoch svetlometov s pomerne hranatým dizajnom.
Oltcit Club sa pravdepodobne oživenia tak skoro nedočká. Jeho úlohu dnes dokonale zastupuje nepomerne kvalitnejšia a v každom ohľade lepšia Dacia Sandero. Ale žijeme dobu veľkých návratov a kto vie, či raz sa nedotkne aj neslávne známeho rumunského automobilu.
