FASCINÁCIA: Honda Civic Type R a Subaru Impreza WRX STi – Ikony žijú

Svet vzrušujúcich skratiek, zvyšujúcich tep milovníkov benzínu, má niekoľko neochvejných stálic. A nie je to len M, S či RS, alebo AMG. K stálym členom vysokooktánovej ligy patrí aj pätica písmen Type R a šestica WRX STi. S poslednými dvoma sme si užili krásne chvíle na cestách.
Vydané  Text: 
Honda Hornet 1000
Deväťdesiate roky. Obdobie, keď sa u nás na Slovensku diali zvláštne veci, ale aj obdobie, keď si aj na európskom trhu Japonci vydobýjali rešpekt a presadzovali sa v tvrdej európskej konkurencii a ukazovali, že s výkonom vedia narábať. Do statusu ikon ich posúvali aj športové úspechy. Honda a McLaren v F1 nerozlučne patrili k sebe a vytvorili dominantnú dvojicu, proti ktorej pomaly nemalo zmysel bojovať. Za volantom Ayrton Senna. Honda sa neskôr úspešne etablovala aj v pretekoch Majstrovstiev sveta cestných automobilov WTCC a jej ostrý Civic párkrát navštívil aj Slovakiaring.
A Subaru? Obdobie, keď kraľovalo v rely, si mnohí veľmi dobre pamätáme. Nože, zdvihnite ruku vy, ktorí ste mali na stene nalepený plagát s modrou Imprezou so zlatými kolesami a neprehliadnuteľným nápisom 555 na karosérii. Za volantom? Jedine Colin McRae. A dnes? Honda sa v „efjednotke“ trápi, Subaru karty nemieša ani nerozdáva. Našťastie, ostré hatchbacky to zvládli, prebrali skúsenosti z motoršportu a stále nás tešia.
Honda Civic už niekoľko generácií nevyzerá, že pochádza z tohto sveta. Vôbec by som sa nečudoval, ak by sa po nociach na parkovisku vôbec nezdržiavala, premenila sa na transformera a zmizla na svoju planétu. Naspäť by prišla až ráno, keď zacíti, že majiteľ sa prebúdza a ako prvé po rozlepení očí sa chce pozrieť na červené čudo pod oknom. Len sa jej pozrite do očí. Je v nich niečo temné, mimozemské a divoké. Karoséria odhaľuje rysujúce sa svaly špičkového atléta, pripraveného vyraziť. Kedykoľvek a kamkoľvek. Zadný spojler bojuje v súťaži o najväčší pojazdný barový pult sveta. Zároveň vytvára šialený prítlak na zadnú nápravu, k čomu pomáha aj strešný spojler s výstupkami. Tie usmerňujú prúd vzduchu a zvyšujú jeho účinnosť. Trojica koncoviek tiež nie je iba na parádu. Na vysvetlenie ich funkcie by sme potrebovali samostatný článok. V skratke? Aaaaa! Funguje to! A že to vnútri trochu duní a hučí? No a čo??? Toto je ostrý hatchback, tak to má byť!
Vnútri telo obopínajú pohodlné športové sedadlá, do oka padá plaketa s poradovým číslom a prepínač režimov. Dosť bolo rečí, štartuj! Zvuk motora hneď zdvíha zimomriavky. Jednotka a vpred. Dvojka, plný. Potvora jedna, ty sa hrnieš! V režime R sa budíky podsvietia červenou, vodičovi sa pred očami zatiahne červené súkno a prepadáva vášni. Radenie prevodových stupňov? Slovo krátke opisuje oproti tomu cestu z Bratislavy do Košíc. V Civicu preraďujete prostredníctvom telepatie a myknutí zápästia. Treba synchronizáciu nôh a ruky, lebo inak budete plytvať výkonom. Riadenie je priame, komunikatívne a keď dupnete na plyn, treba poriadne držať volant. Výkon 235 kW (320 k) je pre prednú nápravu riadna porcia, no držiteľ rekordného kola na Nürburgringu platného pre prednokolky sa jej nebojí a vie ju krotiť. Za volantom sa nestíhate čudovať, ako rýchlo sa mihá svet okolo. Napriek pneumatikám s minimálnou výškou je Civic Type R pohodlné auto, s ktorým viete jazdiť aj každý deň. A cez víkend? Pezinská Baba, Šturec, Veľké pole, Čičmany, Čertovica, Jahodná, Pieniny, Šírava… miest na zážitky s ikonou je na Slovensku mnoho!
Chýbali mi zlaté disky. Áno, presne také, pre ktoré som si toto auto zamiloval. A zároveň vám prezradím, prečo mám a vždy budem mať pre toto auto slabosť. Lebo sa veľmi príjemne zastavilo v čase. Je presne tam, kde bolo pre pätnástimi rokmi, nemusí tak presviedčať nikoho. Buď ju milujete a chcete, alebo si hľadajte inde. Osobne mi pripomína deň, keď som sa ešte ako čerstvo dvadsaťročný zoznámil s jej silou a istotou v zákrutách. A chorobou Impreza ma nakazil vtedajší kolega Martin Buschbacher, ktorý ma previezol vo verzii GT. Keď som vystúpil a sledoval ako mizla v diaľke, okamžite som prepísal rebríček automobilov snov. Tam hore, tesne za Lamborghini Miuru, som posunul Imprezu. Mala vtedy dvojlitrový štvorvalec a turbo a maximálny výkon 155 kW (211 k) a, samozrejme, pohon všetkých štyroch kolies.
Samozrejme, píšem o verzii GT, WRX STi sa predstavilo na trhu o čosi neskôr. A to som ochutnal tiež. Pocity? Posunuté nebo a precítil som aj drsnejší charakter, ktorý sa podobal rely špeciálom. Keď som si po rokoch sadol za volant, veľa sa toho nezmenilo. Našťastie, lebo tak ako milujem ľudí, ktorí nemenia správny postoj, milujem aj výrobcov, ktorí sa nesnažia každé dva roky prispôsobovať sa. Vtedy totiž strácajú tvár. Práve preto sa Subaru nepustilo cestou zvyšovania maximálneho výkonu za každú cenu. Rozdiel medzi STi prvej a poslednej generácie je iba 20 koní. Naoko málo, za volantom presne toľko, koľko má byť. Jazda so Subaru WRX STi je o vodičovi, o zákrutách, o šotoline, nie iba o akcelerácii.
V duchu modernej doby pribudol ovládač jazdných režimov a jazdec si nastavuje aktívny diferenciál celkom sám! Áno mechanicky, a bez ochrannej ruky elektroniky. Stabilizačný systém sa dá bez problémov vypnúť a podvozok je vyslovene prispôsobený na nespevnený povrch. Tuhosť karosérie výrazne vzrástla, nedotáčavosť je potlačená a „škandinávsky flick“ je k dispozícii, ak máte chuť driftovať na šotoline alebo snehu. Na asfalte bude WRX STi drsné a ak budete netrpezliví pri výjazde zo zákruty, tak aj trocha nedotáčavé. To všetko sa musíte vyriešiť sami, žiadne umelé programy tu nenájdete, toto je auto pre jazdca a aj 221 kW (300 k) je porcia, s ktorou to musíte vedieť. Za volantom Subaru WRX STi ste jazdci a nie operátori gigabajtovej továrne.