ROZHOVOR: Z Ružomberka ubudlo 2 150 kamiónov denne: Minister Ráž hovorí o prínose obchvatov

Najlepšia cesta nestačí, ak vodič pozerá do telefónu. Minister dopravy Jozef Ráž v rozhovore približuje prvé skúsenosti z Ružomberka.
ROZHOVOR: Z Ružomberka ubudlo 2 150 kamiónov denne: Minister Ráž hovorí o prínose obchvatov

Pár dní po otvorení obchvatu Ružomberka máte prvé čísla. Čo hovoria?

Sú veľmi zaujímavé a potvrdzujú to, čo ľudia videli v televíznych reportážach, že mesto je zrazu prázdne. Otvorením obchvatu ubudlo z Ružomberka 2 150 kamiónov denne. Keď to porovnáme s obdobím spred roka, celkovo z mesta zmizla polovica kamiónov. Dokonca z cesty I/18, teda z tej, ktorá ide naprieč mestom z východu na západ a ktorej trasu dnes kopíruje diaľnica, prešlo na obchvat 82 percent kamiónov. Osobných áut prešlo novým úsekom za prvé dva týždne vyše 200-tisíc, čo vychádza na viac ako 16-tisíc denne. Toto číslo ešte určite porastie, keď sa dopravné toky ustália. Pre mesto to znamená bezpečnejšiu a plynulejšiu dopravu, menej hluku a čistejší vzduch. Robíme to pre ľudí, ktorí tam žijú.

Hovoríte o obchvate ako o bezpečnostnom opatrení. Prečo?

Lebo to je presne to, čo obchvat robí. Najnebezpečnejším miestom na cestnej sieti je úsek, kde sa tranzitná doprava stretáva s bežným životom mesta: s priechodmi pre chodcov, so zastávkami, s deťmi, ktoré idú do školy, s autami, ktoré odbočujú do dvorov. Keď tadiaľ prejde dvetisíc kamiónov denne, každý z nich je potenciálnou hrozbou konfliktu. Diaľnica je, naopak, najbezpečnejší typ cesty, aký máme: oddelené smery, žiadne križovatky, žiadni zraniteľní účastníci premávky. Takže každý kamión, ktorý presunieme z mestskej ulice na obchvat, je kamión, ktorý sa už nestretne s chodcom alebo cyklistom. Toto sa nedá dosiahnuť žiadnym retardérom ani značkou.

Je Ružomberok výnimka, alebo to vidíte aj v iných mestách?

Vidíme to všade, kde sme obchvat dokončili. Tie čísla sú v mnohých mestách dokonca ešte výraznejšie. V Ružomberku je fabrika, do ktorej mieria kamióny, priamo v meste, takže sa nákladnej dopravy nedokážu zbaviť úplne. Napríklad obchvat Košíc odklonil z mesta 90 percent tranzitu. Rýchlostná cesta R2 medzi Kriváňom a Mýtnou odviedla z obcí na Podpoľaní 94 percent kamiónov. V Bratislave sme vlani v júni odovzdali križovatku D1 a D4 a dnes to máme zmerané z mýtneho systému: cez Prístavný most prejde denne o vyše 2 500 kamiónov menej ako pred dvoma rokmi, ťažká doprava v meste klesla o polovicu. A tunel Višňové, ktorý sme otvorili pred Vianocami, dostal tranzit z úzkeho úseku pod Strečnom, kde sa doprava desaťročia tlačila medzi skalou a riekou. Cesta mimo mesta znamená prázdnejšie a bezpečnejšie ulice v meste. Stavať obchvaty je dnes pre náš rezort extrémne dôležité, máme rozostavaný Prešov, Šaľu, Sabinov, Prievidzu, čoskoro pribudne Stropkov či zvyšok obchvatu Košíc. A celá rozostavaná D3 je vlastne tiež obchvat všetkých tých dedín a miest, cez ktoré dnes prechádza viac ako 20-tisíc áut denne.

minister, doprava, tunel

Na otváraní obchvatu Ružomberka ste ľudí prosili, aby nezastavovali v tuneli Čebrať ani za ním, kde je výhľad na hrad Likava a nefotili si to. Je to veľký problém?

Je. Máme s tým, bohužiaľ, aj svoje skúsenosti. Keď sme otvorili Višňové, bežne sa to dialo. Navyše nejde len o to, že vodiči zastavujú v tých núdzových zálivoch. Niektorí si tie tunely natáčajú za jazdy a všetci dobre vieme, aké nebezpečné je používať pri šoférovaní mobil. Preto robíme vždy pred otvorením tunela deň otvorených dverí, aby si ho ľudia mohli pozrieť, pofotiť a potom ho ako vodiči už brali len ako bežnú súčasť cesty. Tunel je bezpečná stavba len vtedy, keď sa v ňom správame podľa pravidiel. Nezastavovať, nefotiť, držať odstup. Diaľnica a tunel nám dávajú bezpečný priestor, ale správanie za volantom zostáva na nás.

Vy ste sa na ministerstve zamerali aj na riešenie správania vodičov, realizovali ste kampaň Nemobiluj, šoféruj. Prečo ste riešili práve toto?

Lebo sám cestujem často po Slovensku a vidím, čo robia vodiči. Čisto pocitovo – tých ľudí, čo používajú za volantom mobil neustále pribúda. Máme to aj zmerané. K aktívnemu používaniu mobilu za volantom sa priznala tretina vodičov. Ja si myslím, že to číslo bude reálne aj vyššie, toto je len údaj o tých, ktorí to sami v prieskume uviedli. 94 % vodičov vníma, že je rizikom, ak niekto používa za volantom mobil, napriek tomu to sami robia a vôbec nie len na telefonovanie.

Mobilujúcim vodičom asi tie obchvaty až tak nepomôžu. Čo sa s tým dá robiť?

Keby som chcel byť veľmi cynický, tak poviem, že pomôžu aj obchvaty, pretože pri tom ťukaní do telefónu na obchvate aspoň nemôže dôjsť ku kolízii s chodcom alebo cyklistom. Ale máte, samozrejme, pravdu. Môžeme postaviť najlepšiu cestu na svete, ale keď vodič pozerá do telefónu, stačí sekunda. Pri deväťdesiatke prejdete za tú sekundu, čo sa nedíva na cestu, dvadsaťpäť metrov. Nechcem ľudí strašiť, ale chcem, aby si to uvedomili. Nehoda spôsobená telefónom je snáď tá najzbytočnejšia nehoda, aká existuje.

A dá sa toto vôbec zmeniť kampaňou?

Zmeniť sa to dá len tak, že sa o tom bude hovoriť. Sú však aj takí, ktorým prevencia nič nehovorí a reagujú, žiaľ, až na to, keď to priamo pocíti ich peňaženka; hovorím, samozrejme, o trestaní. Pri alkohole za volantom sa to podarilo. Dnes je spoločensky neprijateľné sadnúť si opitý do auta a väčšina ľudí to rešpektuje. S telefónom sme tam, kde sme boli s alkoholom pred niekoľkými rokmi, mnohí to stále považujú za drobnosť. Dáta ale ukazujú, že to žiadna drobnosť nie je a týka sa to všetkých generácií. K používaniu mobilu sa nám priznal dokonca každý piaty človek nad 60 rokov.

A to som sa práve chcel spýtať, či robíte niečo pre to, aby ste mladým vysvetlili, že mobil za volant nepatrí…

Chápem, tiež som si myslel, že toto bude v prvom rade doména mladých, ale ten problém je zjavne veľký naprieč spoločnosťou. Snažíme sa to podchytiť už v mladom veku. Naše oddelenie bezpečnosti cestnej premávky (BECEP) v tomto robí naozaj veľa dôležitej práce. Nedávno sme zorganizovali už druhý Festival bezpečnosti, kde sme sa zameriavali na všetko, čo súvisí s bezpečnosťou na cestách. Prišli stovky detí a verím, že každé z nich si z toho niečo odnieslo. Ako hovorím, my môžeme postaviť najlepšiu cestu na svete, ale je na vodičoch, či bude naozaj bezpečná.




Sledujte Autoviny.sk aj na sociálnych sieťach