Má 18 pruhov a rozšírenie zhltlo 430 miliónov eur. Na kolóny diaľnica však stále nestačí
Clashmaker
Američania milujú veľké veci a v doprave to platí dvojnásobne. Keď sa v Texase začali chváliť diaľnicou s 26 pruhmi, svet uveril, že ide o najširšiu cestu planéty. Ale do štatistiky narátali aj bočné mestské uličky, takže sa to nepočíta.
Skutočný rekordman sa nachádza o dvetisíc kilometrov severnejšie. Kanadská diaľnica Highway 401 v Toronte to nemusí hrať na optické klamy. Na jej najširšom úseku narátate rovných 18 čistých, priebežných pruhov bez jediného semaforu, po ktorých sa denne valí takmer pol milióna áut.
Hoci rozšírenie stálo stovky miliónov, doprava sa nezastavila a kolóny sú tu na dennom poriadku.
Štyri samostatné pásy
Rekordný úsek sa nachádza v západnej časti Toronta v blízkosti medzinárodného letiska Toronto Pearson, konkrétne medzi križovatkami s diaľnicami Highway 403/410 a Highway 427. Na rozdiel od bežných diaľnic nejde o jednoliatu plochu, kde by vodiči museli preraďovať cez deväť pruhov naraz.

Autor: AlbertaScrambler
Inžinieri rozdelili komunikáciu betónovými zvodidlami na štyri samostatné vozovky, a v podstate ide o dve paralelné diaľnice v každom smere:
-
Vnútorné expresné pruhy (Express): Slúžia výhradne pre tranzitnú dopravu na dlhšie vzdialenosti. Majú minimum výjazdov a vjazdov, vďaka čomu sa na nich udržuje plynulá rýchlosť.
-
Vonkajšie zberné pruhy (Collectors): Fungujú ako nárazová zóna pre lokálnu dopravu. Práve do nich ústia všetky mestské zjazdy a pripájacie pruhy, takže autá spomaľujúce pred odbočením nebrzdia tranzit v strede.
Vodiči môžu medzi expresnou a zbernou časťou prechádzať len na presne určených miestach prostredníctvom špeciálnych prepojovacích rámp.
70 rokov rozširovania
História Highway 401 (oficiálne nesúcej meno Macdonald-Cartier Freeway) sa začala písať už koncom 40. rokov minulého storočia. Prvý úsek slúžiaci ako severný obchvat Toronta otvorili pre verejnosť v roku 1952. Vtedy išlo o štandardnú štvorpruhovú cestu, ktorá viedla prevažne poľnohospodárskou krajinou za vtedajšími hranicami mesta.
S prudkým rastom aglomerácie však kapacita prestávala stačiť. Už v polovici 60. rokov preto Kanada pristúpila k radikálnej prestavbe na systém zberných a expresných pruhov, ktorý sa postupne rozširoval celé desaťročia.
Keďže diaľnica rástla po etapách vyše sedemdesiat rokov, celkové historické náklady sa nedajú vyčísliť jednou sumou. Predstavu o finančnej náročnosti však dáva posledná veľká modernizácia dokončená v roku 2022. Rozšírenie 18-kilometrového úseku západne od letiska Pearson (v oblasti Mississauga a Milton) zo šiestich až na dvanásť pruhov vyšlo provinčnú vládu Ontária na približne 640 miliónov kanadských dolárov (v prepočte zhruba 430 miliónov eur).

Autor: Floydian
Najvyťaženejšia tepna kontinentu
Dôvodom týchto investícií je extrémne dopravné zaťaženie. Highway 401 je hlavnou obchodnou tepnou Kanady, po ktorej prúdi tovar medzi priemyselným centrom krajiny a hranicami USA. V najvyťaženejších úsekoch v Toronte po nej prejde v priemere 450-tisíc až 500-tisíc vozidiel denne, čo z nej robí najrušnejšiu diaľnicu v celej Severnej Amerike a prekonáva aj známe kalifornské diaľnice v okolí Los Angeles.
Systém oddeľovania tranzitu od miestnej dopravy, ktorý v Toronte doviedli do extrému, sa v menšom meradle úspešne využíva aj v Európe a postupne sa udomácňuje aj na Slovensku. Podobný princíp zberných pásov poznajú vodiči z úseku D1 v Bratislave (napríklad medzi Prístavným mostom a Zlatými pieskami), kde súbežné cesty oddeľujú autá schádzajúce do mestských častí od áut pokračujúcich smerom na Trnavu. Oddelenie pruhov fyzickou bariérou výrazne znižuje počet bočných kolízií pri preraďovaní a zabraňuje tomu, aby sa kolóna z upchatého mestského výjazdu preliala priamo do rýchleho tranzitného pruhu (aj keď nie vždy úspešne).
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.











