Už po 30 000 km máte problém. Tri najhoršie ekofunkcie nových áut
Viaceré ekofunkcie majú znižovať emisie a odpad, no vodičov viac hnevajú, ako im pomáhajú. Dlhé intervaly výmeny oleja, skoré radenie aj vypínanie motora sľubujú úsporu. Vodič však musí vedieť, kedy odporúčania systémov vozidla prestávajú jeho autu prospievať. Poradíme vám, čo robiť za volantom.
Tridsaťtisíc kilometrov medzi výmenami oleja vyzerá pri kúpe auta dobre. Menej návštev servisu pôsobí ako šanca na menej finančných výdavkov. Lenže rovnakú vzdialenosť najazdí zástupca firmy na diaľnici aj rodič, ktorý denne vozí deti do školy cez mesto. Pre motor sú to dva odlišné spôsoby používania.
Medzi ekofunkcie patrí aj šípka odporúčajúca zaradiť vyšší prevodový stupeň a systém štart-stop. Úsporu paliva prinášajú, no vodiča nezbavujú potreby sledovať, ako sa auto správa. Najdrahšie chyby vznikajú, keď sa odporúčanie na displeji začne brať ako príkaz.
1. Olej po 30 000 kilometroch? Záleží, ako ich najazdíte
Predĺžené servisné intervaly vedia byť rozumným prístupom, no zároveň dokážu byť zradné. Aj v ich prípade pritom automobilky zdôrazňujú okrem nižších nákladov na servis aj ekológiu. Menej odpadu (najmä menej vypusteného oleja a použitých filtrov) je pozitívom a výmena oleja po 30 000 kilometroch nemusí motor poškodiť. Nie je však rozumné spoliehať sa na maximálnu lehotu pri každom spôsobe používania vozidla.
Studený štart, štyri kilometre do práce, popoludní obchod a návrat domov. Motor síce pravidelne jazdí, olej sa však počas takýchto ciest nemusí dostatočne zohriať. Do náplne preniká palivo a hromadí sa vlhkosť. Pri niektorých dieseloch pridávajú ďalšiu záťaž opakovane prerušované regenerácie filtra pevných častíc.
Aj preto výrobcovia používajú výpočet zostávajúcej životnosti oleja podľa prevádzky. Ford napríklad uvádza, že jeho systém vyhodnocuje spôsob jazdy a podľa neho upozorňuje na potrebnú výmenu. Číslo v servisnom pláne teda nemusí byť vzdialenosť, ktorú má každé auto za každých okolností absolvovať.
Pri šoférovaní v prevažne mestskom používaní je rozumné zvážiť kratší interval, a to napríklad 10 000 až 15 000 kilometrov alebo rok. Konkrétnu lehotu treba prispôsobiť motoru a pokynom výrobcu pre sťaženú prevádzku. Rovnako podstatné je schválenie oleja: samotný nápis 5W-30 na obale nestačí.
Ani čierna farba oleja nie je dôkazom, že náplň prestala mazať. Najmä v dieseli stmavne pomerne rýchlo. Oveľa horší nápad je ignorovať upozornenie na výmenu a čakať, kým počítadlo ukáže sľúbených 30 000.
2. Šípka radí vyšší stupeň, motor už duní
Na rovine, pri ustálenej rýchlosti a jemnom plyne dokáže motor pracovať úsporne aj v nízkych otáčkach. Problém tejto ekofunkcie nastane, keď vodič ponechá rovnaký prevod pri stúpaní alebo prudkom zrýchľovaní.
Ak auto na šestke duní, trasie sa a na plyn reaguje neochotne, potrebuje podradiť. Silnejšie stlačenie pedála vysoký prevod nenahradí. Takáto jazda zvyšuje torzné namáhanie pohonu vrátane dvojhmotového zotrvačníka.
Pri niektorých preplňovaných benzínových motoroch s priamym vstrekovaním navyše hrozí LSPI, teda predčasné zapálenie zmesi pri nízkych otáčkach a vysokom zaťažení. Ide o jav schopný vážne poškodiť motor. Ochrana pred LSPI je preto súčasťou požiadaviek moderných olejových špecifikácií, napríklad API SP. Prednosť má vždy schválenie predpísané automobilkou.
Pred predbiehaním či prudším stúpaním podraďte, ak motor z nízkych otáčok nezrýchľuje plynulo. Jedna univerzálna hranica otáčok pre všetky benzínové a naftové motory neexistuje. Šípka na prístrojovke je pomôcka; vibrácie a dunenie sú upozornenie, ktoré netreba prehliadať.
3. Príprava na ekofunkcie. Štart-stop si vyžaduje drahšiu techniku
Opakované vypínanie motora mnohých znervózňuje vodičov napriek tomu, že patrí medzi ekofunkcie znižujúce spotreba. Platí pritom, že teplý reštart na križovatke sa nedá porovnávať so štartovaním studeného motora po mrazivej noci.
Autá so štart-stopom majú na častejšie štarty prispôsobené komponenty. Bosch pri svojich štartéroch uvádza zosilnené ložiská, prevody aj spínací mechanizmus. Tvrdenie, že každé zastavenie na červenej znamená ďalší krok k zadretiu, preto nesedí.
Majiteľ však pri výmene batérie narazí na náklady, ktoré staršie jednoduchšie auto nemalo. Ak vozidlo vyžaduje AGM alebo EFB akumulátor, lacná bežná batéria nie je vhodnou náhradou. Podľa modelu treba novú batériu aj zaregistrovať v riadiacom systéme.
Štart-stop zároveň nevypína motor bez ohľadu na podmienky. Sleduje napríklad teplotu a stav nabitia batérie. Ak zostane motor bežať, nemusí ísť o chybu. Ford opisuje tieto obmedzenia v návode.
V kolóne posúvajúcej sa po metroch sa dá systém podľa možností auta dočasne vypnúť. Plošné odporúčanie na trvalé softvérové vyradenie však nemá technické opodstatnenie pre každé vozidlo.
Najviac pre životnosť motora urobí vodič správnym olejom, servisom prispôsobeným svojim trasám a podradením pred veľkou záťažou. Vypnutý systému štart-stop ako ekofunkcie nezachráni zanedbanú údržbu.
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
