Výpovede po nehode často neplatia: Až 44 % svedkov nedokáže určiť, kto zrazil koho
Po dopravnej nehode vystupujú vodiči aj náhodní svedkovia často s absolútnou istotou. Polícii či poisťovniam presvedčivo opisujú, kto odkiaľ prišiel, akou rýchlosťou išiel a kto kolíziu zavinil. Expertný výskum však ukázal, že ľudská pamäť je v krízových situáciách mimoriadne nespoľahlivá. Vodiči po nehodách zabudnú alebo úplne prekrútia viac než dve tretiny kľúčových detailov.
Rozsiahly test s názvom „Remembered vs. Recorded“, ktorý zorganizoval výrobca palubných kamier Nextbase na vzorke 66 vodičov, preveroval schopnosť ľudí správne vyhodnotiť rizikové situácie na ceste. Účastníci sledovali päť reálnych videozáznamov z nehôd a následne odpovedali na 20 štandardných otázok. Presne takých, aké kladú vyšetrovatelia nehôd alebo likvidátori poistných udalostí.
68 percent detailov zmizne
Výsledky výskumu boli prekvapujúce aj pre samotných analytikov. Hoci účastníci sedeli v pokoji a sledovali situácie iba na obrazovke, dokázali si správne vybaviť v priemere iba 32 percent podstatných informácií. To znamená, že 68 percent kritických detailov z miesta nehody z ich pamäte do niekoľkých minút úplne zmizlo.
Zdroj: Archív
Z celkového počtu 20 otázok dokázali testovaní vodiči správne odpovedať v priemere len na 6,4 otázky. Ani jediný účastník výskumu nedokázal odpovedať správne na všetky otázky. Mierny rozdiel sa ukázal medzi pohlaviami, pretože muži si dokázali vybaviť v priemere 34 percent detailov (6,8 z 20 otázok), zatiaľ čo ženy dosiahli priemer 30 percent (5,9 z 20 otázok).
Označili úplne nesprávne auto
Ale pri určovaní viny to bolo zásadné. Práve výpoveď svedka býva pre políciu často kľúčovým argumentom, no dáta ukazujú, že spoliehať sa na ňu je vysoko rizikové:
-
44 % účastníkov nevedelo po zhliadnutí videa vôbec určiť, ktoré vozidlo nehodu zavinilo
-
29 zo 66 testovaných osobne (44 %) označilo za hlavného vinníka nehody úplne nesprávne auto
-
33 % vodičov odpovedalo nesprávne na otázku, či malo auto pred nečakaným manévrom zapnutú smerovku
-
Iba 2 osoby zo 66 (3 %) si dokázali presne zapamätať celú evidenčnú značku (EČV) vozidla, ktoré z miesta kolízie odišlo
Tunelové videnie
Právny zástupca Jonathan Shin, ktorý sa špecializuje na odškodňovanie pri dopravných nehodách, vysvetľuje, že za týmto zlyhaním stojí prirodzená reakcia mozgu na stres, takzvané tunelové videnie (tunnel vision).
Zdroj: Archív
Pri náhlom riziku sa ľudská pozornosť bleskovo zúži výhradne na hlavný objekt hrozby (napríklad na kapotu auta, kde hrozí náraz). Všetky ostatné informácie, ako je farba okolostojacich áut, zapnuté smerovky, dopravné značky či EČV, mozog vyhodnotí ako nepodstatné a vôbec ich do dlhodobej pamäte neuloží.
Analytici zároveň zdôrazňujú, že v reálnom živote býva chybovosť ešte výrazne vyššia. Účastníci testu totiž sedeli v bezpečnom prostredí. Pri skutočnej nehode vstupuje do hry fyzický šok, strach o život, zranenia alebo poškodenie hlavy, čo schopnosť vybaviť si priebeh nehodového deja ešte viac sťažuje.
Takže spoliehať sa po nehode výhradne na niekoho tvrdenie ja som to videl na vlastné oči je nebezpečné. Bez objektívnych dôkazov, akými sú brzdné dráhy, znalecké posudky alebo nestranné kamerové záznamy, hrozí, že polícia či poisťovňa pripíše vinu nevinnému vodičovi.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.
