Automobilový nezmysel za tisíce eur: Túto výbavu v aute takmer nikto nepoužíva, napriek tomu ju tlačia všade
Automobilky sa v posledných rokoch predbiehajú v tom, ktorá z nich ponúkne viac technológií. Digitálne prístroje už dávno nahradili klasické budíky, centrálny displej sa stal samozrejmosťou a v drahších autách pribúdajú ďalšie obrazovky. Jedna z nich sa čoraz častejšie objavuje priamo pred spolujazdcom. Na papieri to vyzerá atraktívne. Spolujazdec môže ovládať navigáciu, hudbu, niektoré funkcie auta alebo počas jazdy sledovať multimediálny obsah. Výrobcovia pritom tvrdia, že tým vytvárajú modernejší a komfortnejší interiér.
Lenže otázkou zostáva, či to niekto skutočne potrebuje.
Neprehliadnite: Koniec autorádia v nových autách? Európa chce zvrátiť trend, ktorý už začal
Foto: Mercedes-Benz
Tretina ju ani raz nepoužila
Zaujímavé čísla priniesla štúdia spoločnosti JD Power. V rámci Indexu skúseností s technológiami 2026 oslovila viac ako 68-tisíc majiteľov nových automobilov približne 90 dní po ich kúpe. A výsledok týkajúci sa displeja pred spolujazdcom je pomerne výrečný.
Spomedzi majiteľov áut, ktoré takúto obrazovku ponúkajú, 35 percent uviedlo, že ju nikdy nepoužili. Naopak, iba približne šesť percent respondentov povedalo, že ju využívajú pri každej jazde. Inými slovami, výrobcovia investujú do technológie, ktorá síce vyzerá na fotografiách dobre a v konfigurátore pôsobí ako znak luxusu, no veľká časť zákazníkov ju v reálnom živote prakticky ignoruje. A to ešte nie je všetko.
Drahá obrazovka prináša aj problémy
Ak by išlo iba o nevyužívanú funkciu, dalo by sa nad tým mávnuť rukou. Problém je, že samostatný displej pred spolujazdcom patrí podľa výsledkov JD Power zároveň medzi problematickejšie technológie. Výskum zaznamenal pri tejto technológii 21,3 problému na 100 vozidiel.
To je pomerne zaujímavý kontrast. Zákazník si za technológiu priplatí, automobilka ju prezentuje ako moderný prvok interiéru, ale značná časť majiteľov ju vôbec nepoužíva a zároveň patrí medzi systémy, pri ktorých sa objavujú problémy. Samozrejme, nejde o dôkaz, že každý displej pred spolujazdcom je poruchový. Skôr to ukazuje na širší problém dnešných áut – čím viac elektroniky do nich výrobcovia pridávajú, tým viac potenciálnych zdrojov problémov vzniká.
Foto: Mercedes-Benz
Nie je to televízor pre vodiča
Samotná myšlienka pritom nie je úplne nezmyselná. Pri dlhých cestách môže mať spolujazdec vlastný priestor na ovládanie multimédií alebo navigácie. Problémom je skôr spôsob, akým sa táto technológia dostáva do áut. V niektorých prémiových modeloch je displej spolujazdca súčasťou obrovskej sklenenej plochy, ktorá pokrýva prakticky celú palubnú dosku.
Výrobcovia navyše musia riešiť bezpečnosť. Vodič by totiž nemal počas jazdy sledovať film alebo iný obsah určený spolujazdcovi. Preto sa používajú špeciálne filtre, ktoré dokážu obsah z určitého uhla skryť alebo výrazne stmaviť. Technologicky je to pôsobivé. Ale práve tu sa ponúka jednoduchá otázka: ak musíme vynaložiť nemalé peniaze na to, aby obrazovku vodič nevidel, a zároveň ju väčšina majiteľov používa len minimálne, nebolo by lepšie použiť tieto peniaze na niečo užitočnejšie?
Najlepšie technológie sú paradoxne tie, ktoré nevnímame
Výsledky štúdie sú zaujímavé aj z iného dôvodu. Najlepšie hodnotené technológie totiž neboli nevyhnutne tie najefektnejšie na prezentáciu v reklamnom videu. Práve naopak. Veľmi dobre dopadlo napríklad inteligentné štartovanie vozidla, ktoré dokáže rozpoznať vodiča a pripraviť automobil na jazdu bez klasického používania tlačidla. Pri tejto technológii bolo zaznamenaných iba 2,4 problému na 100 vozidiel.
Dobre si viedla aj automatická klimatizácia, ktorá dokáže pracovať podľa nastavení a preferencií používateľa. A to je možno najdôležitejšia lekcia. Vodič nepotrebuje, aby ho auto každý deň ohurovalo ďalšou animáciou na displeji. Oveľa viac ocení, keď ráno jednoducho nastúpi, auto ho rozpozná, nastaví sedadlo, klimatizáciu a ďalšie preferencie a bez zbytočného klikania môže vyraziť.
Viac technológií nemusí znamenať lepšie auto
Podobný rozdiel sa ukázal aj pri asistenčných systémoch vodiča. Klasické systémy úrovne 2, pri ktorých musí vodič naďalej sledovať premávku a držať ruky na volante, získali v hodnotení používateľskej skúsenosti lepšie výsledky než pokročilejšie systémy handsfree úrovne 2+. Aj tu sa ukazuje zaujímavý paradox.
Foto: Archív
Automobilový priemysel sa snaží vodiča zbaviť čo najväčšieho množstva úloh. Lenže technologicky zložitejší systém nemusí byť automaticky systémom, ktorý vodič vníma ako lepší. Niekedy je jednoducho príjemnejšie mať funkciu, ktorá pracuje spoľahlivo a potichu na pozadí, než ďalšiu technológiu, ktorú treba pochopiť, nastavovať a sledovať.
Slováci to poznajú aj z lacnejších áut
A tento trend nie je iba záležitosťou prémiových značiek. Aj v bežných automobiloch dnes pribúdajú veľké displeje, dotykové ovládanie, digitálne menu a množstvo funkcií, ktoré by ešte pred niekoľkými rokmi pôsobili ako luxus. Lenže pri každodennom používaní auta sa priority menia.
Človek, ktorý dochádza každý deň do práce, často nepotrebuje tretiu obrazovku. Oveľa viac ho zaujíma, či sa auto ráno rýchlo odhmlí, či funguje klimatizácia, či sa dá jednoducho ovládať rádio, či má dostatok USB konektorov, či sú svetlá dobré a či ho po 100-tisíc kilometroch nezačne elektronika naháňať po servisoch. Práve preto môže byť dnešný automobilný svet trochu obrátený naruby. Najdrahšia technológia totiž nemusí byť tá najhodnotnejšia.
Možno by sme mali prestať počítať obrazovky
Počet displejov sa stal jedným zo spôsobov, ako automobilky demonštrujú technologickú vyspelosť svojich modelov. Lenže zákazník si auto nekupuje preto, aby sa naň pozeral v katalógu. Kupuje si ho na každodenné používanie. A každodenné používanie je neúprosné. Po niekoľkých týždňoch zmizne efekt novinky a zostanú iba funkcie, ktoré človeku skutočne uľahčujú život.
Možno teda pri hodnotení moderného auta nastal čas položiť inú otázku. Nie „koľko má auto obrazoviek?“, ale „koľko z nich skutočne potrebujem?“ Pretože ak vodič tretinu výbavy nikdy nepoužíva a ďalšia časť mu iba komplikuje ovládanie auta, potom viac technológií ešte nemusí znamenať lepšie auto. Niekedy je najlepšia technológia práve tá, o ktorej vodič ani nevie, že tam je – pretože jednoducho funguje.
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
