Zlyhali kyslíkové masky v lietadle. Výška 10 km, piloti nemali na výber
Lietadlo bolo vo výške viac ako desať kilometrov, keď sa objavil problém s pretlakovaním kabíny. Piloti Airbusu A320 mali jedinú možnosť, a to núdzovo klesať. Cestujúcim mali pomôcť kyslíkové masky. Lenže nie všetky fungovali. Niektoré zo stropu nevypadli, pri ďalších sa nespustila výroba kyslíka. Ľudia tak počas klesania hľadali voľné masky na iných miestach v kabíne.
Incident sa stal 15. októbra 2017 na lete Indonesia AirAsia z austrálskeho Perthu na Bali. Airbus A320 sa nachádzal vo výške 34 000 stôp, teda približne 10,4 kilometra. Problémy s pretlakovaním vyústili do varovania pred príliš vysokou kabínovou výškou. Posádka si nasadila vlastné kyslíkové masky a začala núdzový zostup na 10 000 stôp, približne 3 050 metrov.
Masky pre cestujúcich sa neuvoľnili, a tak ich posádka aktivovala manuálne. Ani potom však systém nefungoval bezchybne. Neskoršie vyšetrovanie úradov ukázalo, že dve jednotky s maskami sa neotvorili vôbec. Pri ďalších dvoch kyslíkové masky vypadli, no chemický generátor kyslíka sa neaktivoval.
Cestujúci rýchlo hľadali funkčné kyslíkové masky
Problém sa netýkal celej kabíny. Kyslíkové masky vo väčšine prípadov fungovali a Airbus mal zároveň viac masiek ako miest na sedenie. Na 180 sedadiel pripadalo celkovo 240 masiek, teda 60 navyše. Táto rezerva sa v nezvyčajnej situácii ukázala ako dôležitá.
Niektorí cestujúci sa presúvali k iným sedadlám, aby našli funkčné (a stále voľné) kyslíkové masky. Vyšetrovanie zároveň poukázalo na ďalšiu komplikáciu. Cestujúci nemusia byť schopní na pohľad zistiť, či kyslík skutočne prúdi. Vak pripojený k maske sa totiž nemusí viditeľne nafúknuť ani vtedy, keď systém pracuje správne.
Pilotom sa podarilo dostať Airbus do výšky 10 000 stôp. Lietadlo následne zamierilo späť do Perthu, kde bezpečne pristálo. Nikto neutrpel zranenia a vyšetrovatelia nezaznamenali ani následky hypoxie u pasažierov.
Dekompresia nemusí znamenať dieru v lietadle
Strata tlaku v kabíne máva rôzne príčiny a nemusí vyzerať ako scéna z katastrofického filmu. Dopravné lietadlá sa vo výške desať až dvanásť kilometrov spoliehajú na pretlakovanie kabíny. Podmienky vo vnútri zodpovedajú podstatne nižšej nadmorskej výške, než v akej sa lietadlo pohybuje.
Ak systém nedokáže požadovaný tlak udržať, nastáva dekompresia. Problémom je, že môže byť pomalá a spočiatku takmer nepostrehnuteľná, ale aj veľmi rýchla. Pri prudkej dekompresii sa objaví silný hluk, pokles teploty, nepríjemná zmena tlaku v ušiach a krátkodobá hmla v kabíne. Tá vzniká kondenzáciou vlhkosti pri náhlej zmene tlaku a nemusí súvisieť s požiarom alebo dymom.
Najväčším nebezpečenstvom je hypoxia ako nedostatok kyslíka v organizme. Vo veľkej výške cestujúci postupne stráca schopnosť správne vyhodnocovať situáciu. Objavuje sa zmätenosť, horší úsudok, problémy s koordináciou a napokon bezvedomie. Nebezpečné je to, že postihnutý si nemusí uvedomovať, že sa jeho stav výrazne zhoršil.
Vo veľkej výške máte len desiatky sekúnd
Čas, počas ktorého je človek po strate dostatočného prísunu kyslíka ešte schopný zmysluplne konať, výrazne závisí od výšky a priebehu dekompresie. Vo výškach okolo 30 000 až 35 000 stôp ide pri rýchlej dekompresii len o desiatky sekúnd až približne minútu.
Posádka preto pred každým letom pripomína, aby si cestujúci najskôr nasadili vlastnú masku a až potom pomáhali dieťaťu alebo inej osobe. Niekoľko desiatok sekúnd strávených pomáhaním ostatným môže vo veľkej výške znamenať, že pasažier už potom nedokáže správne nasadiť masku sebe.
Kyslíkové masky sa pri poklese tlaku uvoľňujú automaticky po presiahnutí stanovenej kabínovej výšky, prípadne ich dokáže spustiť posádka. Maska nemusí byť napojená na veľkú tlakovú fľašu. V mnohých dopravných lietadlách vyrába kyslík chemický generátor umiestnený v jednotke nad sedadlami.
Boeing 737 poskytuje kyslík približne na 12 minút
S podobným systémom sa stretávajú aj cestujúci zo Slovenska. Boeingy 737 patria medzi najčastejšie lietadlá na pravidelných linkách z Bratislavy a vo veľkom ich používa Ryanair. Z Bratislavy a Košíc lietajú aj stroje rodiny Airbus A320 leteckej spoločnosti Wizz Air.
Pri štandardnom kyslíkovom systéme Boeingu 737 dokáže chemický generátor po aktivácii produkovať kyslík približne 12 minút. Konkrétny čas závisí od konfigurácie lietadla, takže nejde o univerzálnu hodnotu pre každý Boeing 737.
Dvanásť minút neznamená, že lietadlo musí za tento čas pristáť. Zásoba má preklenúť obdobie potrebné na núdzový zostup. Piloti používajú vlastný kyslíkový systém a pri vážnej strate tlaku sa snažia dostať lietadlo čo najrýchlejšie do výšky, kde už cestujúci dodatočný kyslík nepotrebujú.
Za bezpečnú hranicu sa považuje približne 10 000 stôp, teda 3 050 metrov. Núdzový zostup býva prudký a lietadlo pri ňom stráca tisíce stôp výšky za minútu. Nad vysokým terénom, napríklad Alpami, však posádka musí zároveň dodržať bezpečnú výšku nad horami.
Systém môže fungovať, aj keď jedna maska zlyhá
Prípad AirAsia poukázal na dôvod, prečo je v kabíne viac masiek než cestujúcich. Rezervné kyslíkové masky bývajú napríklad pri rade sedadiel alebo na miestach určených pre posádku. Sú určené hlavne pre dojčatá cestujúce na kolenách dospelých, prípadne pre palubný personál presúvajúci sa uličkou. V krajnom prípade dokážu zabezpečiť kyslík aj osobe, ktorá nemá sedadlo s funkčnou jednotkou.
To, že niektoré kyslíkové masky zlyhajú, ešte nespôsobí to, že stovky ľudí zostanú bez kyslíka. Aj v prípade Airbusu A320 z roku 2017 sa problémy týkali „iba“ časti systému. Pre cestujúceho je dôležité reagovať hneď. Masku treba pritiahnuť k sebe, nasadiť cez nos a ústa a pokračovať v dýchaní aj v prípade, že sa priehľadný vak viditeľne nenafukuje.
Zdroj: avherald.com
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
