Autobus letel 20 metrov vzduchom: Na Slovensku v roku 1995 zahynulo 17 ľudí
Stačilo niekoľko sekúnd a obyčajný výlet autobusom sa zmenil na jednu z najväčších tragédií, aké slovenské cesty zažili.
Bolo 6. júla 1995. Skupina zamestnancov českej firmy Modelárna Nemošice z Pardubíc sa vybrala autobusom na výlet na Slovensko. Nikto z ľudí v autobuse vtedy nemohol tušiť, že cesta sa o niekoľko minút zmení na jednu z najtragickejších dopravných nehôd v histórii samostatného Slovenska.
Autobus Karosa sa dostal do problémov počas jazdy z horského priechodu Javorník smerom dole. Cesta mala prudké a dlhé klesanie a práve kombinácia sklonu, spôsobu jazdy a technického stavu autobusu sa napokon ukázala ako smrteľná.
Brzdy dostávali poriadne zabrať
Podľa neskorších zistení išiel autobus v prudkom klesaní s nevhodne zaradeným prevodovým stupňom. Vodič preto musel vozidlo intenzívne brzdiť. Lenže problém sa postupne zhoršoval. Bus pokračoval po serpentínach ďalšie približne štyri až päť kilometrov a začal naberať rýchlosť. Brzdová sústava pritom prestávala zvládať záťaž. Odborné materiály opisujú príčinu tragédie ako kombináciu ľudského faktora a zlého technického stavu brzdovej sústavy. Situácia sa tak dostala do bodu, keď už vodič nemal prakticky priestor na chybu. A potom prišli zákruty.
Neprehliadnite: Najhoršia nehoda na Slovensku: Vodič otočil kamión na diaľnici, havarovalo 40 áut
Zdroj: TASR
Autobus sa rútil približne stokilometrovou rýchlosťou
Na začiatku osady Čiakov sa vodič pokúsil bus udržať na ceste. Pred ním však bola kombinácia ľavej a následne pravej zákruty. Pri rýchlosti, ktorú už nebolo možné bezpečne zvládnuť, sa rozhodol hľadať únikovú cestu. Lenže pri ceste bola garáž a múrik na okraji zákruty. Za nimi sa nachádzala roklina.
Vodič podľa neskorších rekonštrukcií zamieril autobus práve medzi garáž a múrik. Mohlo sa zdať, že tam bude priestor, kde sa vozidlo podarí zastaviť. V skutočnosti však autobus smeroval priamo k okraju rokliny. Nasledoval okamih, ktorý si dnes možno len ťažko predstaviť. Plný bus opustil cestu a preletel približne 15 až 20 metrov ponad roklinu.
Potom prišiel čelný náraz do protiľahlého svahu, ktorý sa nachádzal približne 15 metrov pod úrovňou vozovky. Sila nárazu bola obrovská. Cestujúci boli vymrštení dopredu a náraz poškodil interiér busu vrátane sedadiel.
Bilancia bola desivá. Na mieste zahynulo 16 ľudí. Ďalší zranený neskôr zomrel v nemocnici. Celkovo tak tragédia pripravila o život 17 ľudí. Nešlo pritom o jedinú obeť z jedného vozidla v štatistickom zmysle. Bola to celá skupina ľudí, ktorí cestovali spoločne na výlet. Ďalší cestujúci utrpeli vážne zranenia. Záchranári museli ošetrovať veľké množstvo zranených priamo na mieste a najťažšie prípady boli následne prevážané do nemocníc. Neskôr boli niektorí pacienti transportovaní aj do Česka.
Najtragickejšia autobusová nehoda na Slovensku
Kolárovice sa odvtedy zapísali do histórie slovenských dopravných nehôd ako miesto najtragickejšej autobusovej havárie podľa počtu obetí. Sedemnásť mŕtvych zostáva mimoriadne vysokým číslom aj v porovnaní s ďalšími tragédiami, ktoré Slovensko zažilo. Pri Úhornej v roku 2003 zahynulo 13 ľudí, pri Polomke v roku 2009 dvanásť a pri tragickej zrážke autobusu s nákladným autom pri Kolíňanoch v roku 2019 tiež dvanásť. Kolárovice však zostávajú na čele tohto smutného zoznamu.
Zdroj: TASR
Tragédia, po ktorej sa začali meniť veci
Na celej udalosti je z dnešného pohľadu zaujímavé ešte niečo. Nehoda neotvorila iba otázku toho, čo urobil vodič a v akom stave bol autobus. Začalo sa diskutovať aj o samotnej bezpečnosti nebezpečného úseku cesty. Podľa spomienok ľudí z Kolárovíc sa na tomto mieste už pred tragédiou vyskytovali problémy s nákladnými vozidlami. Prudké klesanie a zákruty predstavovali riziko najmä pre vodičov, ktorí podcenili situáciu alebo mali problém s brzdami. Po tragédii sa začali riešiť úpravy dopravného značenia a ďalšie bezpečnostné opatrenia.
Záchranné zložky pritom podľa neskorších hodnotení zvládli zásah veľmi dobre. Práve rozsah tragédie ukázal, aké dôležité je pri podobných udalostiach rýchle nasadenie veľkého množstva záchranárov a koordinácia jednotlivých zložiek.
Miesto, na ktoré sa nezabúda
Od tragédie uplynuli desaťročia. Pre väčšinu vodičov je dnes Kolárovice iba názvom obce na mape. Pre pozostalých a ľudí, ktorí si udalosť pamätajú, však ide o miesto, kde sa 6. júla 1995 v priebehu niekoľkých sekúnd skončili životy sedemnástich ľudí. Na budove kultúrneho domu v časti Kolárovice – Čiakov bola umiestnená pamätná tabuľa. Práve tam sa v minulosti schádzali pozostalí a ľudia z Pardubíc, ktorí si prišli uctiť svojich blízkych a kolegov.
Táto nehoda zároveň ukazuje, aké nebezpečné môže byť dlhé klesanie aj pre veľké vozidlo, ktoré sa na prvý pohľad môže zdať úplne pod kontrolou. Stačí nesprávne zvolený prevodový stupeň, dlhodobé intenzívne brzdenie a technický problém. A keď sa niekoľkotonový autobus začne v prudkom kopci nekontrolovane rozbiehať, vodič môže mať na záchranu desiatok životov už iba niekoľko sekúnd. V Kolároviciach vtedy autobus preletel približne 20 metrov ponad roklinu. Sedemnásť ľudí tento let neprežilo.
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
