Diaľnica na východe Slovenska môže dostať úplne nový rozmer. Zaplatí ju ministerstvo obrany?
Pokračovanie diaľnice D1 z Košíc smerom k ukrajinskej hranici má byť jednou z najdôležitejších dopravných stavieb na východe Slovenska. Hoci ju dnes pripravuje rezort dopravy, do hry vstupuje aj vojenská mobilita. Znamená to, že diaľnicu môže v budúcnosti financovať ministerstvo obrany?
Pokračovanie diaľnice D1 od Bidoviec smerom k slovensko-ukrajinskej hranici sa môže v najbližších rokoch stať oveľa viac než iba dopravným projektom. Trasa má význam pre bežnú osobnú a nákladnú dopravu, no zároveň sa nachádza v priestore, ktorý je z pohľadu vojenskej mobility strategicky dôležitý.
Slovenské ministerstvo dopravy aktuálne pripravuje pokračovanie D1 od Košíc k hranici s Ukrajinou. V septembri 2026 oznámilo, že projekt napreduje, bola dokončená štúdia realizovateľnosti, vybraný najvhodnejší variant a stavba získala status strategickej investície. V súčasnosti sa spracúva posudzovanie vplyvov na životné prostredie EIA.
Neprehliadnite: Štát opäť oklamal Východniarov. Diaľnica pri Michalovciach nebude
Foto: Chatgpt
Zatiaľ ju neplatí ministerstvo obrany
Tu je však dôležité rozlíšiť dve veci. Vojenský význam automaticky neznamená financovanie z rozpočtu ministerstva obrany. V dostupných aktuálnych materiáloch rezortu dopravy nie je uvedené, že by samotná výstavba pokračovania D1 bola financovaná priamo z rozpočtu Ministerstva obrany SR. Projekt pripravuje rezort dopravy v spolupráci s Národnou diaľničnou spoločnosťou.
Ministerstvo obrany pritom disponuje vlastným rozpočtom, ktorý je na rok 2026 nastavený na približne 2,87 miliardy eur. Kapitálové výdavky kapitoly predstavujú viac ako 1,05 miliardy eur. To však neznamená, že z týchto peňazí bude automaticky postavená D1 na východe.
Európska únia už niekoľko rokov podporuje projekty, ktoré umožňujú rýchlejší presun vojakov a vojenskej techniky naprieč členskými štátmi. Nejde pritom iba o kasárne alebo vojenské základne. Do systému patria aj cesty, mosty, železnice, letiská či prístavy. EÚ na projekty vojenskej mobility v rámci Nástroja na prepájanie Európy vyčlenila 1,74 miliardy eur. Podporované sú pritom práve projekty, ktoré majú civilné aj obranné využitie.
Inými slovami, cesta nemusí byť postavená výhradne pre armádu. Stačí, ak zároveň spĺňa požiadavky potrebné na presun ťažkej vojenskej techniky. A práve tu môže byť pre východoslovenskú diaľnicu zaujímavý priestor.
D1 smerom na Ukrajinu má strategickú polohu
Pokračovanie D1 má smerovať z oblasti Bidoviec až k štátnej hranici s Ukrajinou. Ministerstvo dopravy už pre tento úsek zverejnilo aj osvedčenie o strategickej investícii. Z dopravného hľadiska má ísť o dôležité spojenie Košíc a ďalších častí východného Slovenska s ukrajinskou hranicou.
Z bezpečnostného hľadiska však ide zároveň o potenciálnu súčasť dopravnej osi smerujúcej k východnej hranici EÚ a NATO. To je presne typ infraštruktúry, pri ktorej môže byť pojem vojenská mobilita relevantný.
Zdroj: Gemini
Neznamená to však, že príde minister obrany so stavebným rozpočtom
Ak by sa projekt dostal do schémy financovania vojenskej mobility, neznamenalo by to nevyhnutne, že Ministerstvo obrany SR jednoducho zaplatí celú diaľnicu. Existuje viacero možností financovania. Jednou z nich je európske spolufinancovanie infraštruktúry s dvojakým využitím. EÚ už v minulosti financovala projekty, pri ktorých sa upravovali mosty, cesty a ďalšia dopravná infraštruktúra tak, aby zvládala aj požiadavky vojenskej techniky.
Samotná Európska komisia navyše v roku 2025 predstavila nový balík opatrení pre vojenskú mobilitu. Ten počíta s modernizáciou strategickej infraštruktúry s dvojakým využitím a so zvyšovaním podpory pre vybrané vojenské koridory.
Zaujímavý príklad už máme pri Prešove
Že sa vojenský význam dopravných stavieb na Slovensku už otvorene uvádza, ukazuje aj severný obchvat Prešova. Pri II. etape R4 ministerstvo investícií v júli 2026 schválilo viac ako 121,8 milióna eur z Programu Slovensko. V oficiálnom oznámení zároveň priamo uviedlo, že projekt okrem dopravného významu posilní strategickú dopravnú infraštruktúru dôležitú aj pre vojenskú mobilitu.
A práve toto je dôležitý detail. Projekt môže byť financovaný z dopravných a európskych zdrojov, pričom zároveň môže mať výrazný vojenský význam.
Takže kto zaplatí D1 na ukrajinskú hranicu?
Dnes na to nie je možné odpovedať tak, že ju zaplatí ministerstvo obrany. Takéto rozhodnutie zatiaľ oficiálne potvrdené nie je. Aktuálne je projekt v prípravnej fáze pod rezortom dopravy. Najskôr musí prejsť EIA, majetkovoprávnym vysporiadaním a ďalšími povoľovacími procesmi. Až následne bude možné hovoriť o konkrétnom modeli financovania samotnej výstavby.
Vojenský rozmer však nemožno ignorovať. Európa v súčasnosti výrazne tlačí na budovanie infraštruktúry vhodnej aj na vojenskú mobilitu a východ Slovenska patrí z geografického hľadiska medzi priestory, kde takáto infraštruktúra dáva strategický zmysel.
Otázka preto neznie iba, či bude D1 financovať doprava alebo obrana. Zaujímavejšie bude sledovať, či sa Slovensku podarí na jej výstavbu využiť aj peniaze určené na infraštruktúru s vojenským a civilným využitím. A práve pri diaľnici smerujúcej z Košíc k ukrajinskej hranici môže byť tento argument podstatne silnejší než pri bežnej diaľnici niekde v západnej časti Slovenska.
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
