Najextrémnejšia autobusová linka sveta: 50 dní a 32 tisíc km za 167 eur
Mnohí o nej nikdy nepočuli, no najextrémnejšia autobusová linka nám aj v dnešnej dobe posiela odkaz, že cestovať sa dá aj úplne inak ako v nudnom lietadle.
Cesta letecky z Londýna do Indie dnes trvá približne deväť hodín. V lietadle máme málo miesta na nohy, priemerné jedlo a vadí nám meškanie pri pasovej kontrole na letiskách. Pred polstoročím však existovala skupina cestovateľov, ktorí absolvovali rovnakú trasu úplne iným spôsobom. Ich cesta autobusom bola neuveriteľne dlhá a dosahovala až 32 000 kilometrov.
Vďaka tomu si najextrémnejšia autobusová linka vyslúžila aj titul pre najdlhšie autobusové spojenie. S dĺžkou „iba“ 6 300 kilometrov ju neprekonáva ani dnešná linka Transoceánica, ktorá v Južnej Amerike spája autobusom brehy Atlantiku a pobrežie Pacifiku.
Poschodový autobus so spáľňou
Najextrémnejšia autobusová linka sveta fungovala v rokoch 1957 až 1976 a prevádzkovala ju spoločnosť Albert Travel. Išlo o pravidelnú autobusovú linku spájajúcu britskú metropolu s indickou Kalkatou. Nebol to však obyčajný autobus. Vozidlo s menom Albert bolo upravené a išlo o poschodový stroj, ktorý svojim pasažierom ponúkal luxus, akí dnešní cestujúci v diaľkových autobusoch bežne nenájdu.
Na palube sa nenachádzali iba obyčajné sedadlá. Horné podlažie slúžilo ako spálňa s lôžkami, zatiaľ čo spodná časť ukrývala kompletne vybavenú kuchynku a dokonca aj miestnosť na čítanie.
Aby sa cestujúci nenudili počas nekonečnej jazdy cez iránsku púšť, k dispozícii im bol na tú dobu moderný hudobný systém a rádio. Za cenu 145 libier (čo zahŕňalo dopravu, stravu aj ubytovanie) ste si nekúpili len lístok, ale vstupenku do úplne iného sveta. V prepočte na dnešné eurá ide o 167 eur. Na tú dobu však išlo o veľa peňazí a cenu cestovného lístka treba tak aj vnímať.
Transoceánica premáva v Južnej Amerike, v súčasnosti nenájdete na svete dlhšie autobusové spojenie
Linka prechádzala okolo Slovenska
Cesta trvala približne 50 dní a zahŕňala aj územia, ktoré sú dnes z hľadiska masového turizmu prakticky nepriechodné. Po štarte v Londýne a krátkej plavbe trajektom autobus prešiel cez Belgicko a vtedajšie Západné Nemecko.
Prvá veľká zastávka bola v Rakúsku. Neďaleko dnešného Slovenska si cestujúci vychutnali viedenskú kávu. Následne sa cez Juhosláviu a Bulharsko dostali k bránam Orientu, konkrétne do tureckého Istanbulu.
Skutočné dobrodružstvo začalo v Ázii. Cesta viedla cez Turecko do Iránu, kde autobus prechádzal bazármi v Teheráne. Nasledoval Afganistan. Vtedy to bola ešte mierumilovná krajina s krásnymi horami a pohostinnými obyvateľmi v Kábule. Po prechode Pakistanom sa pred cestujúcimi konečne otvorila severná India a Kalkata ako cieľ bola čoraz bližšie.
Najextrémnejšia autobusová linka skončila
Autobusové spojenie dnes už neexistuje, no nezaniklo kvôli nedostatku cestujúcich. Naopak, o cestu bol obrovský záujem a autobus Albert úspešne absolvoval viac ako 15 spiatočných jázd. Osudným sa mu stal nepokojný koniec 70. rokov.
Iránska revolúcia v roku 1979 a následná sovietska invázia do Afganistanu spôsobili problémy. Ani najextrémnejšia autobusová linka ich nedokázala prekonať a museli ju zrušiť.
Aj keď je dnešný svet nepochybne vyspelejší a doprava rýchlejšia, v tomto prípade platilo, že najextrémnejšia autobusová linka mohla fungovať kvôli priechodnejším hraniciam a celkovo pokojnejšej bezpečnostnej situácii.
Ľudia mali zároveň chuť stráviť takmer dva mesiace v jednom autobuse len preto, aby navštívili Indiu. Takýto zážitok by si chceli dodnes mnohí vyskúšať, čo dokazuje aj titulná fotka článku. Pred pár rokmi sa totiž objavili pokusy obnoviť cesty autobusom medzi Veľkou Britániou a Indiou.
Zdroj: SAD Zvolen
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík stráži peňaženky vodičov pred nečakanými zmenami, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa nepozerá len ako na stroje, ale ako na spoločníkov pre každodenný život. Nemá voči nim predsudky a u každého modelu hľadá niečo zaujímavé, čo môžu ľudia oceniť. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
