Magazín

Rýchlu jazdu a riskovanie za volantom skúma aj psychológia, vysvetľuje ich nasledovne

Katalánska rely - Toyoty Yaris WRC pripravené na kľúčovú skúšku na šotoline a asfalte
Katalánska rely - Toyoty Yaris WRC pripravené na kľúčovú skúšku na šotoline a asfalte

Existujú ľudia, pre ktorých je rýchla jazda ako droga. Cítia pri nej naplnenie, vášeň, radosť, bez ohľadu na jej dôsledky. Sú skupiny ľudí, ktorí sú na rýchlu jazdu “náchylnejší”? Ako takéto správanie vysvetľuje veda pomocou výsledkov výskumov? Ponúkame vám šesť možných odpovedí.


1. Pretekárske videohry

Výsledky výskumu poukazujú na to, že muž, ktorý si sadne za volant po práve odohranej videohre, v ktorej pretekal s inými hráčmi, viac riskuje, vykazuje viac agresie k iným vodičom a jazdí akoby chcel imaginárne prejsť prvý čiarou v cieli. Zaujímavé je, že tento efekt sa neukázal u žien, aj keď hrali niekoľko hodín Gran Turismo a potom si sadli za volant.


2. Dunning - Kruger efekt

Tento efekt sa neprejavuje iba pri jazdení, ale aj v bežnom živote. Hovoríte si občas, ako môžu mať niektorí ľudia také sebavedomie? Ako je možné, že sa niekto prihlási do speváckej súťaže, aj keď vôbec nevie spievať a okolie mu to povedalo, no on aj napriek tomu trvá na tom, že je výborný spevák? Presne toto je Dunning - Kruger efekt, inými slovami človek, ktorý nemá zručnosti, ale nie je si toho vedomý.

Človek s týmto problémom nadhodnocuje svoje šoférske zručnosti, nevníma pripomienky okolia a uisťuje sa, že všetko čo robí, je správne. Sú to šoféri, ktorých vidíte počas jazdy s telefónom v jednej ruke a sendvičom v druhej, vždy kritizujúci ostatných šoférov, aby oni sami vynikli v lepšom svetle, neschopní sebahodnotenia a žijúci vo svete fantázie, kde sú oni králi ciest.


Hiromu Naruse – legendárny šampión Toyoty a Lexusu
Lexus LC

3. Čím sa šofér cíti bezpečnejšie, tým horšie jazdí

Základnou potrebou človeka je potreba istoty a bezpečia. Ak je táto potreba naplnená, človek sa môže uvoľniť a sústrediť na iné dôležité veci, napríklad na zmenu jazdného pruhu bez pozerania sa do spätných zrkadiel, lepenie sa na iné autá a trúbenie na iných šoférov. Každý má určitú úroveň prijateľného rizika a to sa prejavuje v akejkoľvek situácií. Ak človek vlastní auto s množstvom bezpečnostných prvkov, nebojí sa jazdiť riskantnejšie a rýchlejšie. Naopak, šofér so starším a menším autom bude jazdiť radšej opatrnejšie.


4. Genetika

Ľudské telo produkuje proteín nazývaný BDNF, ktorý je zodpovedný za udržiavanie zdravia nervových spojení. Šoférovanie si vyžaduje pozornosť, rozhodovanie a dobré šoférske zručnosti, čo z veľkej časti závisí na spomínanom proteíne. Mozgy dobrých šoférov majú vysokú úroveň BDNF, čo im umožňuje rýchlejšie sa učiť a mať lepší výkon počas úloh, ktoré si vyžadujú pokročilé motorické funkcie. Zlí šoféri ho majú naopak nedostatok.


5. Autá rýchlych šoférov smrdia

Zlé pachy majú opačný efekt na schopnosť šoférovať. Práve preto sa dávajú do áut osviežovače vzduchu. Nepríjemné pachy vzbudzujú pocity nevraživosti, môžu zvyšovať agresivitu a zvyšujú šancu, že sa človek stane súčasťou dopravnej nehody. Ak ste niekedy jazdili na benzínových motokárach, určie tento pocit dobre poznáte.

Pachy sú spracovávané v limbickom systéme mozgu, ktorý tiež riadi emócie a dlhodobé spomienky. Zápach môže vzbudzovať množstvo pochovaných spomienok a emócie, ktoré sa s nimi spájajú. To všetko nakoniec spôsobuje, že sa človek oveľa menej sústredí na samotnú cestu.


6. Rýchlo a zbesilo

Podľa psychológov sa deti prispôsobujú našim zvykom pri šoférovaní. Ak dieťa jazdí s rodičmi, ktorí sú počas šoférovania bezohľadní, pravdepodobne si takéto správanie osvojí aj do budúcnosti. A nie je to iba o rodičoch, ktorí formujú správanie dieťaťa v budúcnosti. Určitý podiel na tom majú aj počítačové hry a filmy. Ak je dieťa fanúšikom filmov Rýchlo a zbesilo, pravdepodobne ho niečo láka na rýchlej a nebezpečnej jazde.