Na ktorú stranu zapnúť smerovku na takejto križovatke? Máme ju vôbec použiť, keďže ideme vlastne rovno ďalej?

Otázka od čitateľa: V Moste pri Bratislave je križovatka zo smerov Bratislava-Vrakuňa, Malinovo a Studené, ktorá je podľa mňa ideálnym miestom pre spravenie kruhového objazdu pre časté dopravné nehody. Všímam si, že vodiči, čo idú z vedľajšej smerom na Bratislavu zapínajú blinker raz doľava, raz doprava. Čo je správne, mám zapnúť smerovku vpravo a či radšej vľavo? Ja ako-kedy.

Odpovedi na túto otázku a jej objasneniu sa venujeme v nasledujúcom príspevku.

Odpoveď: Križovatka, s ktorou sa motoristi stretávajú každý deň: vedľajšia cesta nie je na hlavnú cestu kolmá, zviera s ňou ostrý uhol. O význame dopravných značiek Hlavná cesta a Daj prednosť v jazde sa ani nemusíme rozprávať, pretože sú na tomto konkrétnom mieste vyznačené prehľadne a s dostatočným predstihom pred hranicou križovatky. Nezhody na správnom postupe sa týkajú korektného použitia smerového svetla.

Dôvodom, pre ktorý niektorí motoristi zapínajú smerové svetlá doľava a iní zas doprava, spočíva v ich neistote, ktorým smerom sa vlastne ich vozidlo vydáva pri pripájaní sa na hlavnú cestu. Z pohľadu vodiča, ktorého vozidlo sme pre potreby tohto príspevku ilustrovali ako modrú Daciu Jogger, odbočuje síce doprava, lenže z určitej perspektívy spočiatku prechádza akoby doľava. Podľa niektorých dokonca nemení smer prakticky vôbec.

Inzercia

V tomto konkrétnom prípade je správne buď používať smerovku vpravo, alebo nepoužiť smerové svetlo vôbec. Prečo? V tejto križovatke fakticky pokračujem akoby v ceste rovno, ale aby som sa bezpečne dostal na hlavnú cestu, volantom predsa len musím pootočiť doprava. Otočenie volantom je zmena smeru jazdy, teda odbočovanie. Odporúčame v tomto prípade zapínať pravé smerovky.

Prečo nepoužívať ľavú smerovku? Na tejto križovatke neodporúčame používať smerovku vľavo z dôvodu, že by tak mohol vznikať mylný dojem, že odbočujeme na križovatke doľava. V tomto prípade v Moste pri Bratislave je síce na tento účel vyhradená odbočka, ktorá na fotografii s ilustráciou takmer nie je vidieť, lenže v zobrazenej križovatke so značkou Daj prednosť v jazde nie je prikázaný smer ani zákaz odbočovania doľava – takže vodič modrého vozidla by mohol chcieť otočiť volant prudko doľava a vydať sa už po hlavnej ceste na smer Studené.

Na druhej strane je potrebné uviesť aj to, že Zákon o cestnej premávke pripúšťa použitie smerového svetla aj v prípade, že pokračujete rovno, ak si to vyžaduje situácia v premávke. Dokonca sa takýto príklad objavuje aj v nových testoch autoškoly, o ktorých sme písali pred niekoľkými dňami. V danej otázke je správnou odpoveďou zapnutie smerovky doprava aj v prípade, že vodič schádza z hlavnej cesty na vedľajšiu, pričom fyzicky nemení smer jazdy. Analogicky môžeme tvrdiť, že v prípade križovatky v Moste pri Bratislave zapnutím smerovky vľavo vodič nikoho neohrozí, neobmedzí ani nezneistí.

Kedy by bolo určite potrebné používať smerovku vľavo? Ak by sa v danej križovatke na pripojenie vedľajšej cesty k hlavnej využíval pripájací pruh, v takom prípade by vodič modrého vozidla spravidla mal použiť ľavé smerové svetlá, pretože by to bolo v súlade so Zákonom o cestnej premávke a zodpovedal by tomu aj fyzický manéver – otočenie volantu doľava.

Existuje tiež ďalšia príležitosť, kedy zapnutie smerovky doľava je správne aj na križovatke tohto typu: ide napríklad o križovatku Panónskej a Einsteinovej ulice pri bratislavskom Auparku v smere na Most SNP. Na tomto mieste sa hlavná a vedľajšia cesta zbiehajú tak, že sú súbežné, a tak vodič vozidla idúceho z vedľajšej cesty musí fakticky odbočovať doľava, aby sa zaradil na hlavnú cestu po svojej ľavici a následne pokračoval rovno:

• Problematike používania smerových svetiel sa venuje celý paragraf: § 30 Znamenie o zmene smeru jazdy Zákona o cestnej premávke č. 8/2009. Zdanlivo neodpovedá na takúto konkrétnu situáciu, ale v danom prípade vieme spoľahlivo určiť, že vodič modrého vozidla odbočuje smerom doprava, respektíve ide v podstate rovno.

Plné znenie § 30 je nasledovné:

• § 30 Znamenie o zmene smeru jazdy

1. Znamenie o zmene smeru jazdy vodič je povinný dávať okrem prípadov uvedených v tomto zákone vždy aj pri zmene smeru jazdy, vybočovaní z neho alebo ak to vyžaduje bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky.
2. Vodič je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy včas pred začatím jazdného úkonu podľa odseku 1, a to s ohľadom na okolnosti cestnej premávky, najmä na vozidlá idúce za ním a na povahu jazdy.
3. Znamenie o zmene smeru jazdy sa dáva smerovými svietidlami. Ak nimi vozidlo nie je vybavené alebo ak majú poruchu, dáva sa znamenie upažením. Rukou ohnutou v lakti hore sa dáva znamenie o zmene smeru jazdy na opačnú stranu. Ak to vyžadujú okolnosti, najmä ak znamenie dávané smerovými svietidlami alebo rukou nie je dostatočne viditeľné najmä pre šírku nákladu alebo za zníženej viditeľnosti, musí dávať znamenie spôsobilá a náležite poučená osoba alebo sa musí použiť iný zreteľný spôsob. Inak vodič smie zamýšľaný jazdný úkon uskutočniť len vtedy a takým spôsobom, aby neboli ohrození ani obmedzení iní účastníci cestnej premávky.
4. Znamenie o zmene smeru jazdy dávané smerovými svietidlami vodič ponechá len v čase, kým mení smer jazdy, vybočuje z neho alebo kým vozidlo nezaujme miesto v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza. Znamenie o zmene smeru jazdy rukou sa dáva len pred začatím jazdného úkonu.
5. Znamenie o zmene smeru jazdy vodič nedáva pri vjazde do kruhového objazdu. Pri jazde po kruhovom objazde vodič dáva znamenie o zmene smeru jazdy, ak z takej križovatky vychádza, a v prípadoch podľa § 10 ods. 6.