Jazdený Citroën C4: Expert na vizáž

Redakcia, 09.02.2009
Aj kompaktný model C4 od značky Citroën zastihol minulý rok omladzujúci facelift. Prišiel teda čas vyskúšať si exemplár pred modernizáciou, napríklad aj so základným benzínovým motorom 1.4 s výkonom 65 kW (88 k).

Francúzska značka s dvomi šípmi v embléme sa až na výnimky vždy vymykala dizajnovému priemeru. Inak to nebolo ani v prípade modelu C4, ktorému vdýchol netradičný vzhľad taliansky štylista Donato Coco (C2, C3, Xsara Picasso). Cé-štvorka prišla v roku 2004 ako náhrada za Xsaru, pričom sa ponúka ako trojdverový hatchback (výrobcom označovaný ako Coupé) či najnovšie aj ako sedan. Na trhu jazdených vozidiel však asi najpravdepodobnejšie natrafíte na päťdverovú verziu.

Tá naša testovaná mala za sebou štyri roky života a asi 63 000 slovenských kilometrov, ktoré sa najviac prejavili na podvozku. Citroën C4 mal od začiatku výroby problémy s vŕzgajúcimi zadnými tlmičmi, a preto sa pred kúpou tohto modelu prevezte po nerovnostiach, aby ste zistili, či boli menené za modifikované alebo nie. Výrobca ich totiž sťažujúcim sa zákazníkom vymenil v rámci záruky. Aj napriek tomu ale platí, že na hrboľatom asfalte budete počuť rázy a buchot (nie vrzgot!) od prednej a hlavne zadnej nápravy.

Nevšedný interiér korešponduje s nezvyčajným prevedením exteriéru. Klasické okrúhle analógové ukazovatele nehľadajte, model C4 disponuje digitálnymi, pričom hlavný displej sa nachádza na vrchu palubnej dosky. Na usporiadanie sa dá zvyknúť, záleží ale na chúťkach jedinca, či sa mu bude pozdávať. Veľmi špeciálne riešenie sa dotklo volantu: vodič otáča len jeho vencom, stred je pevný a nachádzajú sa na ňom rôzne ovládacie prvky. Tie treba dôkladne preskúšať, pretože vplyvom netesností sa môže stať, že do citlivého elektrického ústrojenstva prenikne vlhkosť a všetko razom prestane poslúchať. Testovaný model bol v poriadku, ovládanie rádia i tempomatu fungovalo bez zaváhania.

Základná benzínová pohonná jednotka s objemom 1,4 litra a výkonom 65 kW (88 k) bola zabehnutá dobre. Dôkazom bol chod motora i dosahované spotreby. Priemer zahŕňajúci rôzne jazdné režimy, vrátane dynamickej jazdy po diaľnici, predstavoval prijateľných 6,8 l/100 km.

Text: Peter Michalec
Foto: Martin Ruisl a autor

Plusy
Netradičný vzhľad, vnútorný priestor, tuhá karoséria, pasívna bezpečnosť, nízky aerodynamický hluk.

Mínusy Rázy a hluk od zadnej i prednej nápravy pri prejazde nerovností, jazdné vlastnosti na menej kvalitnom povrchu, chod radiacej páky, priemerné spracovanie interiéru.

Časté poruchy: Poruchy automatickej klimatizácie, praskajúca presklená panoramatická strecha, z dôvodu netesnosti a prenikajúcej vlhkosti znefunkčnené ovládanie rádia a tempomatu na pevnom strede volantu, vŕzgajúce tlmiče zadnej nápravy, ktoré výrobca v rámci záruky (po sťažnosti zákazníka) menil za modifikované, poruchový združený ovládač pod volantom označovaný ako COM 2003 (riešené zvolávacou akciou), pri trojdverovej verzii zablokovaný mechanizmus sklápania sedadiel, možný únik oleja okolo tesnenia (benzínový motor 1.4i 16V do roku 2005), opotrebovaný zotrvačník (naftové motory HDi), otvorený EGR ventil z dôvodu zaseknutia a predčasne zanesený filter pevných častíc pri naftovom motore 2.0 HDi.

Naše odporúčania: Pred kúpou vozidla sa prevezte a skúste, v akom stave sú tlmiče na zadnej náprave. Buchot a rázy sú pri tomto aute bežné pri prejazde nerovností, vrzgot by však nemal byť. Odhaliť ho môžete dokonca aj pri nasadaní do auta či brzdení. V prípade motorov sa vyhnite benzínovému dvojlitru, ktorý sa ponúkal v rôznych výkonových verziách: 100 kW (136 k) alebo 130 kW (177 k). Vystihuje ho nadmerná spotreba oleja a aj paliva. Voľte radšej spoľahlivý a odolný agregát 1.6i s výkonom 80 kW (109 k). Z naftových sa orientujte na 1.6 HDi (80 kW/109 k), ktorý presvedčí kultúrou chodu, dynamickými parametrami a hlavne nízkou spotrebou. O jeho spoľahlivosti svedčí interval výmeny rozvodov, ktorý predstavuje výrobcom predpísaných pozoruhodných 240 000 kilometrov.

Vozidlo zapožičala na test spoločnosť AAA Auto.