Jazdený Renault: Grand Espace 1.9 dCi

Redakcia, 02.02.2009
Za priekopníka rodinných vanov v Európe možno považovať model Espace od značky Renault. Priestor navyše ponúka jeho derivát s menom Grand, ktorý sa stal terčom nášho záujmu na trhu jazdených vozidiel.

Renault Espace sa vyrába už od roku 1984. Prvé tri generácie sa vyznačovali veľmi neobvyklými konštrukčnými riešeniami, ktoré mala na svedomí spolupráca so spoločnosťou Matra Automobile. Táto francúzska firma sa totiž pri stavbách karosérií orientovala na plastové hmoty, výsledkom čoho bola vysoká protikorózna ochrana vozidiel. Na aktuálnej štvrtej generácii sa Matra podieľala už len sčasti, stále však platí, že odolnosť proti korózii celého modelového radu Espace je veľmi vysoká.

Platí to aj o konštrukcii podvozka, ktorý je v zásade jednoduchý. Testovaný exemplár pochádzal z roku 2004 a počas testu sme nepostrehli žiadne chybičky krásy na prednej ani zadnej náprave. Opäť však treba podotknúť, že väčšinu z nabehaných 123 000 kilometrov strávilo auto v zahraničí. Zistili sme, že bolo dovezené individuálne, o čom svedčí napríklad štítok z absolvovania kontroly originality a jeho prihlásenie do evidencie v roku 2008.

Vzhľad vozidla a najmä jeho interiér nám opäť pripomenuli pojem avantgarda. Stavba karosérie, nech vyzerá ako vyzerá, prináša so sebou veľké presklené plochy, ktoré znamenajú veľmi dobrý výhľad z vozidla do všetkých strán. Palubná doska je riešená akoby z inej planéty: auto oživíte zasunutím karty a stlačením tlačidla start/stop, ovládanie klimatizácie sa nachádza v rohu vodičových dverí, rádio sme obsluhovali aj prostredníctvom diaľkového ovládania... trochu nezvyklé, ale pôsobivé. Model Espace je vybavený množstvom elektroniky, ktorá môže začať haprovať, neplatilo to našťastie pre testovaný Grand.

Vo vozidle nechýbalo množstvo odkladacích priestorov a praktických uzatvárateľných schránok. Čo treba jednoznačne vyzdvihnúť, je variabilita, a samozrejme aj ponúkaný vnútorný priestor vrátane batožinového. V základe je k dispozícii (po spodnú hranu okien) 456 litrov, maximálne po vybratí druhého radu sedadiel dostanete až 3 050 litrov.

Základná naftová motorizácia 1.9 dCi s výkonom 88 kW (120 k), ktorá bola pod kapotou testovaného modelu, nárokom auta jednoducho nestačila. S prázdnym to ešte ako tak šlo, ale už po miernom naložení klesala aktivita motora a stúpali nároky na palivo. Výsledná spotreba atakujúca hranicu 10 litrov nafty na 100 kilometrov nebola preto pre nás žiadnym prekvapením.

Text: Peter Michalec
Foto: Martin Ruisl a autor

Plusy
Veľkorysá priestorová ponuka, variabilita interiéru, objem kufra, výhľad z vozidla, protikorózna ochrana, odolný podvozok, pasívna bezpečnosť.

Mínusy Drahšie náhradné diely, komplikovaná technika a elektronika vyžadujúca značkový servis, poruchy elektroniky, naftový motor 3.0 dCi (130 kW/177 k) od Isuzu.

Časté poruchy: Zanesený EGR ventil (naftové motory), opotrebenie ložísk turbodúchadla a poruchy priameho vstrekovania paliva common rail (naftové motory okrem 2.0 dCi), strata výkonu pri motore 3.0 dCi (130 kW/177 k) vplyvom prehriatia a následného prasknutia nikasilovej (kremík - nikel) vrstvy vnútorných plôch valcov, chybné spojenie snímača otáčok pri motore 2.2 dCi (110 kW/150 k), poruchový snímač polohy vačkového hriadeľa (benzínový agregát 3.5 V6, 177 kW/241 k, do roku 2003) predčasne opotrebovaná spojka, predčasne opotrebované a aj zvlnené predné brzdové kotúče, vybitý akumulátor, poruchy elektroniky (elektrické ovládanie sedadiel, riadiaca jednotka airbagu, systém kontroly tlaku v pneumatikách), zablokovaný zámok prednej kapoty, životnosť xenónových výbojok.

Naše odporúčania: Pri voľbe motora sa orientujte na naftový agregát 2.0 dCi, ktorý je dostupný vo výkonových verziách 110 kW (150 k) a 127 kW (173 k). Ten nahradil poruchami sa vyznačujúci 2.2 dCi (110 kW/150k), navyše je kultivovaný, úsporný a jeho rozvody poháňa odolná reťaz. Testovaný 1.9 dCi (88 kW/120 k) potrebám najmä naloženého auta nepostačuje. Veľkým oblúkom sa vyhnite motoru 3.0 dCi (130 kW/177 k) od Isuzu. Ide o agregát náročný na chladenie, ktorý na pracovnej ploche valcov využíva vrstvu nikasil (kremík - nikel). Tá prevádzkou trpí a praská, motor stráca výkon a nadmerne spotrebúva olej. Benzínové pohonné jednotky 2.0 16V (100 kW/136 k), 2.0 Turbo (120 kW/163 k) a 3.5 V6 (177 kW/241 k) sa nevyznačujú výraznými technickými slabinami, treba sa ale pri každej z nich pripraviť na vyššiu spotrebu paliva.

Vozidlo zapožičala na test spoločnosť AAA Auto.