Honda CR-V 2.0i: Dievča pre všetko

Redakcia, 18.10.2007
Honda CR-V všetkým ukázala, ako skĺbiť príjemné s užitočným. Navyše vďaka svojej všestrannosti naučila Európanov milovať SUV.

Honda CR-V je ukážkovým predstaviteľom dnes už notoricky známej kategórie SUV. V čase jej príchodu však boli športovo-úžitkové vozidlá takmer neznámym pojmom a Európania sa im len učili prichádzať na chuť.

Schopnosti tejto Hondy presne zodpovedajú jej určeniu. V žiadnom prípade nejde o čistokrvný off-road, ale o akési praktické kombi so zväčšenou priechodnosťou ľahším terénom, podporenou pohonom všetkých štyroch kolies. Zodpovedá tomu aj ich nezávislé zavesenie. Štandardne sú poháňané len predné kolesá, pri ich preklze pripojí hydraulicky ovládaná lamelová spojka aj kolesá zadnej nápravy.

Toľko teórie. V praxi sa najmä pri starších exemplároch, vyrobených do roku 2001, pohon zadných kolies aktivuje pomerne neskoro a navyše je jeho pripojenie sprevádzané ranou a citeľným trhnutím. Je to však pravý Japonec a tak sa ani po rokoch prevádzky nemusíte báť, že sa vám Honda CR-V rozpadne pod zadkom.

My sme si na vlastnej koži overili legendárnu spoľahlivosť krátkym testom striebornej Hondy CR-V z roku 1999, ktorú poháňala ešte prvá verzia benzínového dvojlitra s výkonom 94 kW (128 k). Mechanicky bolo auto v absolútnom poriadku, príjemne nás prekvapil najmä tichý zadný diferenciál. Staršie CR-V sú totiž známe jeho hlučnejším prejavom. Hluk má na svedomí voda, ktorá časom prenikne cez odvetrávací otvor do mechanizmu pohonu a zmieša sa s hydraulickým olejom. Pomoc je jednoduchá – výmena oleja.

V poriadku bol aj samotný motor. Napriek značnej porcii kilometrov nebol hlučný, nepustil zo seba ani kvapku oleja a plynulo ťahal z nízkych otáčok. Motory Hondy vydržia naozaj veľa, podmienkou je len ich príkladný servis. Kto nehodlá do údržby motora pravidelne investovať, nech sa radšej poohliadne inde.

Pri kúpe Hondy CR-V si dobre skontrolujte podvozok auta, najmä stav ramien a výfukového potrubia. Jedným okom žmurknite aj na akumulátor, ktorý je poddimenzovaný a časom odmieta štartovať.

Plusy:
vnútorný priestor, komfortné pruženie, spoľahlivosť

Mínusy:
torzná tuhosť karosérie, priemerná dynamika (benzínový motor), spotreba (benzínový motor)

Časté poruchy:
Vplyvom prieniku vody poškodený zadný diferenciál, vybitý akumulátor, poškodené zavesenia kolies, krútenie karosérie, vplyvom ktorého vŕzgajú plasty v interiéri, korózia výfukového potrubia, hlučnejší systém pohonu všetkých kolies

Naše odporúčanie:
Jednoznačne lepšou pohonnou jednotkou je naftový štvorvalec 2.2 i-CTDi. Je veľmi kultúrny, výkonný a jeho spotreba vás bude len tešiť. Na trhu jazdených vozidiel sa však takmer nevyskytuje, pretože to je relatívna novinka, takže natrafiť na jazdené céervéčko v nafte je zatiaľ malý zázrak. Pri orientácii na benzínový dvojliter pátrajte po novšej verzii (108 kW/147 k), ktorý je vybavený technológiou premenlivého časovania ventilov VTEC. Počítajte však s kratším sprevodovaním prevodovky a vyššou hlučnosťou agregátu pri veľkých rýchlostiach.

Vozidlo zapožičala na test spoločnosť AAA Auto.