Test: Seriózny spoločník Toyota Auris

Redakcia, 14.02.2013
V nižšej strednej triede sa automobilkám nič neodpúšťa. Toyota preto prepracovala Auris tak, že predovšetkým v interiéri nezostal kameň na kameni.

Predchádzajúca generácia Aurisu mala jednu výraznú chybu. Okolo vodiča takmer neexistoval odkladací priestor. Miesto medzi vodičom a spolujazdcom zaberal samoúčelný oblúk, čo mohlo potenciálnych klientov odradiť od kúpy.

Aktuálna verzia sa poučila a tvary jej interiéru považujeme za jedny z najpríjemnejších. Najmä z pohľadu vysokých ľudí jej takmer nie je čo vyčítať. Palubná doska zasahuje do interiéru minimálne a neprekáža dlhým nohám ani kolenám. O tomto môžu mnohí konkurenti iba snívať. Vnútorný priestor okolo vodiča sa tak výrazne podpisuje na pocite z komfortu. Vzniklo aj viacero praktických odkladacích priestorov, takže v novom Aurise sa rýchlo zabývate.

Rozloženie ovládacích prvkov je v poriadku, oko treba prižmúriť iba nad archaickým vzhľadom niektorých ovládačov a modrým podsvietením. Výhľad dozadu výrazne zhoršuje malé okienko piatych dverí, odporúčame teda investovať do parkovacích senzorov či do kamery. S balíkom Sport sme sedeli v športových predných sedadlách so slušným bočným vedením a oporou ramien spolu s dostatočne vysokou opierkou hlavy. Dvaja dlháni (cca 190 cm) sa za seba veľmi nezmestia, no pre drvivú väčšinu populácie bude dosť miesta aj za vysokým vodičom. Úplne pokojne zoberiete so sebou aj batožinu, ktorá si nájde svoje miesto v batožinovom priestore so základným objemom 360 dm3. Treba však vedieť využívať dvojité dno. Horná poloha vytvorí po sklopení zadných sedadiel rovnú plochu s celkovým objemom 1 199 dm3, v spodnej je dostatok priestoru aj na rodinnú dovolenku.

Jazdnými vlastnosťami sa Auris zaradil medzi lídrov priemeru. Nie je to nič, čo by nás nejako extra ohúrilo, na druhej strane ani nemáme čo vyčítať. V zákrutách sa síce trochu nakláňa, no nerovnosti vie tlmiť veľmi dobre a ani čerstvé zimné výtlky s ostrými hranami nespôsobili rázy do karosérie, z ktorých by nám išli vypadnúť plomby. Zákruty sme si však neužili pre nekomunikatívne riadenie. Volant nedával takmer žiaden odpor, čo nevzbudzovalo dôveru najmä na diaľnici. Presnosť a citlivé reakcie aj na malé pohyby volantom sme však v horských priesmykoch oceňovali.

Benzínový atmosférický motor nám tiež veľa radosti neposkytol. Jeho výkon 97 kW (132 k) leží až pri 6 400 ot./min., takže ožíva okolo 3 000 ot./min. Podporuje ho krútiaci moment 160 Nm, v kopcoch si teda svižná jazda pýtala vyššie otáčky. To je citeľný rozdiel oproti väčšine konkurentov, ktorí používajú prepĺňané motory. Prekvapenie na nás čakalo na diaľnici, kde tempomat vo zvlnenom teréne nevedel udržať nastavenú rýchlosť 130 km/h a tá miestami klesla aj o 15 km/h.

Plne naložené auto (štyri osoby a batožina) potom na diaľnici zľahka nevládalo a aj do kopcov potrebovalo vyššie otáčky. Spotreba sa pohybovala medzi 7,5 až 7,8 l/100 km, pod čo sa podpísala zima studenými mestskými štartmi, diaľničné presuny, ale aj fakt, že motor mal najazdených iba 1 500 km. Očakávame, že po dobrom zábehu by spotreba mohla klesnúť k akceptovateľnejšej 7-litrovej hranici.

Toyote sa podarilo postaviť auto, ktoré usporiadaním interiéru výrazne prevyšuje predchodcu. Neurazí, no zároveň nenadchne, a až na drobnosti nemá výraznejšie slabiny. A aj v tom sa môže ukrývať potenciál na lepšie predaje. Zvlášť, keď sa ceny začínajú od 14 990 eur, pričom v závislosti od výbavy môžete rátať so zvýhodnením 1 500 až 1 900 eur a za zvýhodnené sumy dostanete aj balíky výbav. Veľmi dobre vybavené testované auto potom stálo konkurencieschopných 17 110 eur. Auris by teda mohol priniesť Toyote aj trochu zlata.

Text: Martin Šebesta

Foto: PANER

Tabuľku s technickými údajmi nájdete v aktuálnom vydaní časopisu auto motor a šport