Praktický test Citroën C4 Cactus

Martin Ruisl, 14.07.2015
Na jeden mesiac sa v redakcii zabýval Cactus s logom Citroënu. Starali sme sa o neho s láskou. Vrátil nám to?

Nič nie je čierno-biele a testovanie áut už vôbec nie. Cactus môže byť na prvý pohľad polarizujúci, nezapadá totiž do tradičnej konzervatívnej predstavy o aute. Jeho špecifické prvky sme si rozobrali minule, teraz vytiahneme prísny meter a budú lietať pichliače.

Hoci je plný rôznych netradičných riešení, svojou základnou konštrukciou nepredstavuje Cactus nič výnimočné medzi kompaktnými autami. Hovoríme o konvenčnom podvozku so vzperami McPherson vpredu a vlečnou zadnou nápravou, ktoré sú doplnené veľmi mäkkými pružinami a tlmičmi. V kombinácii s pomerne vysokým profilom pneumatík to znie ako dobrá kombinácia na to, čomu v našich končinách hovoríme cesty. Citroën sa snaží žehliť ich žalostný stav, pri svojej nízkej hmotnosti však pri dynamickej jazde mierne hopká.

Celkovo mu veľa snahy za volantom príliš nevonia, aj riadenie je totiž nastavené veľmi mäkko a vodičovi nesprostredkuje prakticky žiadne informácie od kolies. Pre pohodlné rodinné auto to nie je zásadnejší mínus. Zázraky pri manévrovaní na parkovisku však nečakajte, priemer otáčania nevytŕča z radu. Pri radení by sme ocenili precíznejší pohyb páky v dráhach.

Výber základného motora nebol náhodný. Cactus je totiž veľmi ľahké auto, a tak by aj 1,2-litrový atmosférický trojvalec mal zvládať primerane dynamickú aj úspornú jazdu. Jeho nástup je živý, cez päticu prevodov sa však prelúskate pomerne rýchlo. Na diaľnici tak potom agregát vrčí ako o život a palivo z bežnej 50-litrovej nádrže mizne až prekvapivo rýchlo. Náš odhad je približne 4 000 otáčok (otáčkomer totiž Cactus nemá) pri zákonom stanovenom tempe, a preto odporúčame zvoľniť. Oddýchnu si uši aj peňaženka.

Pre motor sú výzvou tiež kilogramy. Na akcelerácii pocítite každý jeden. Kým v štandardnej rodinnej zostave (dvaja dospelí, dieťa a víkendová batožina vrátane kočíka) je napredovanie ešte celkom akceptovateľné, so štvoricou dospelých chlapov sme sa isto pohybovali na hrane povoleného zaťaženia. A motor sa už naozaj trápil, aby Cactus rozhýbal aj do mierneho stúpania.

Približne 2 500 km v rôznych jazdných režimoch a na zimných cestách je výrazný rozdiel oproti testovaciemu laboratóriu. V ňom Citroën nameral kombinovanú spotrebu 4,6 litra benzínu na 100 km, my sme končili s priemerom 5,9 l/100 km. Trojvalec sme sa pritom snažili príliš nenaháňať a rešpektovali sme jeho pokojnejšiu náturu s kultivovaným prejavom v nižších otáčkach.

Ako rodinné auto tak Cactus uspeje predovšetkým v mestskom či prímestskom prostredí. Tu oceníte jeho nenáročnosť pri jazdení a praktické riešenia v podobe dobre riešených úložných priestorov. Nezaškodilo by ešte o trochu väčšie zadné okno, pri cúvaním nám chýbal prehľad a nie každý má Airbump. Na dlhšie cesty by sme potrebovali tiež trochu viac miesta na batožinu a inak tvarované sedadlá. Predné kresielka sú totiž až príliš lavórovité, a kým panva vám zapadne hlboko do nich, ramená sa kŕčovito opierajú o vrchnú časť výplne. Počiatočné pohodlie sa tak už po nejakých dvoch hodinách mení na jemné stony.

Záver Harmónia štýlu a formy, praktických vlastnosti i emócií pri rozumných nákladoch. To by mal byť ideál rodinného auta, s ktorým budú spokojní nielen držitelia vodičského oprávnenia. Citroën sa o to veľmi snaží, občas však pri odľahčovaní zachádza priďaleko. Jeho svojský prístup s dôrazom na pohodlie posádky dokážeme prijať, praktické nedostatky ako nedostatočné vnútorné osvetlenie či nedelené zadné operadlo sú celkom výrazné mínusy. Jazdným prejavom Cactus neurazí, priveľký entuziazmus nedokáže odplatiť. So základným motorom to ani neodporúčame, základný trojvalec je totiž určený pre nenáročných. V cenovej hladine do 15 000 eur, kde je čoraz tvrdšia konkurencia, sa Citroën C4 Cactus rozhodne nestratí.