Praktický test: Citroën C4 Cactus PureTech 82

Martin Ruisl, 07.05.2015
Ako spojiť praktickosť, priestor a prijateľné náklady s originalitou, so štýlom a s komfortom? Spýtali sme sa v Citroëne. Ako odpoveď sme dostali Cactus.

Nekonvenčný. To je to, čo mnohým napadne ako prvé pri značke Citroën. A vždy, keď sme si už mysleli, že kreativita jej inžinierov je na konci s dychom, prišlo niečo nové. Na Cactus sme sa ešte v roku 2013 dívali ako na ďalší uletený koncept, už vtedy to však bolo takmer hotové auto s mierne revolučnou koncepciou.

Citroën si totiž posvietil na mnohé veci, ktoré považujeme za samozrejmosť, no pritom ich možno reálne ani nepotrebujeme. Áno, hovoríme o výklopných zadných oknách či ďalších prvkoch, ktoré na Cactuse udrú do očí. Jednoduchosť tu znamená úsporu hmotnosti, do ľahšieho auta potom stačí aj menší a slabší motor a tak ďalej. Bez tohto filozofického úvodu sa pri akceptovaní faktu existencie Cactusu asi ťažko zaobídete. Toto auto je jednoducho iné než zvyšok a to v časoch, keď slovo „iné“ nesmie znamenať „obmedzujúce“.

Francúzi to teda zahrali na vzhľad moderného crossoveru s masívnymi blatníkmi a so špeciálnou ochranou karosérie menom Airbump. Pružný plast na rohoch karosérie a vo dverách je naplnený vzduchom a mal by odolať ľahkým kontaktom so stĺpikmi, s nákupnými vozíkmi či ignorantmi vo veľkých SUV, ktorí malý Cactus jednoducho prehliadnu. Nemali sme veľa odvahy skúšať všetky tieto funkcie, na predných dverách sme však tento prvok ocenili, pretože chráni aj citlivú hranu. Susedné autá tak zostali ušetrené drobných ťukancov, ktoré si pravidelne vymieňame na parkoviskách. Škoda, že na zadných dverách už tento prvok tak dobre dotiahnutý nie je.

Originalita Cactusu sa nekončí zatvorením dverí. Kokpit tvoria dva displeje, ten väčší v strede je dotykový. Vodič má pred sebou informácie o rýchlosti či stave paliva, otáčkomer nahrádzajú buď uši, alebo indikátor preradenia. Všetko ostatné sa skrýva v druhej obrazovke a pár tlačidlami pod ňou. Obsluha Cactusu je teda rovnako špecifická ako mierne hranatý volant či zvláštne poňatie vrchu palubnej dosky a držadiel na dverách. Celkový dojem je veľmi štýlový a francúzsku atmosféru dotvárajú mäkučké kresielkovité sedadlá. Vo verzii s robotizovanou prevodovkou je vyplnený aj priestor medzi nimi a vytvára tak ilúziu trojmiestnej lavice, pásy sú však len dva a prevodovka v porovnaní s klasickým päťstupňovým manuálom nepresvedčí.

Jedným z úsporných opatrení je nedelené sklopné zadné operadlo. Toto rodiny určite neocenia, napríklad návštevu švédskeho obchodného domu s nábytkom si zrejme budete musieť plánovať len vo dvojici. Citroën však už avizoval, že tento svoj zámer prehodnotí. Dúfame, že v rámci prehodnocovania sa na pretras dostane aj osvetlenie zadnej časti kabíny. Lampička je len vpredu, vzadu vládne tma, čo je pri ukotvovaní detskej sedačky a následnom usádzaní dieťaťa dosť podstatný mínus.

Pri výbere Cactusu sa oplatí preskočiť prvý stupeň výbavy Live, ktorý sa kombinuje len so základným benzínovým trojvalcom PureTech 82. Rozdiel oproti strednému stupňu Feel je 1 000 €, čo však vyrovná priplatenie klimatizácie (900 €) a rozhraní USB a bluetooth (300 €). Omnoho širší je aj sortiment príplatkov, ktoré sa však pri našom aute držali na minime. Automatická klimatizácia, dažďový senzor a automatické zapínanie svetiel sú spolu za 400 €, zatmavené zadné okná stoja 150 € a štýlový hnedý interiér 200 € a to je všetko. Vyhrievané sedadlá by stáli ďalších 200 € a predné hmlovky 150 €. Napriek Airbumpom by sme si priplatili aj 400 € za kameru a senzory vzadu, pretože výhľad týmto smerom nestojí za mnoho.

Záver Na začiatok nášho praktického testu je to dostatok informácií. Viac o tom, ako si 62 kW poradilo s plným autom, či o tom, ako podvozok vyžehlil rozbité slovenské cesty, sa dočítate o mesiac.