Fotogaléria:Modernizovaná Toyota Aygo

Byť v pracovnom kolobehu či v každodennom rodinnom stereotype, si občas žiada tvrdý reset. Pre mňa sú tým najtvrdším a zároveň najlepším resetom dve veci – auto a lyže. A tak bolo jasné, ako si nabijem baterky na hodne dlhú chvíľu. Ešte vybrať destináciu – tentoraz to bolo rakúske stredisko Turracher Höhe.


U nás nielenže ani vločka snehu, ale ani kvapka vody. Samé slnko, silný vietor. Keď sme prechádzali Rakúskom, zamierili sme na juh od Viedne, smer Graz a Klagenfurt. Našťastie rýchlostné cesty S6 a neskôr S36 sa tiahnu cez hornatejšie oblasti regiónu Štajersko, a tak to nie je len obyčajná diaľničná nuda. Dobre klopené zákruty v kombinácii so slnečným počasím – skrátka radosť už len zo samotnej jazdy. Posledný, asi sedemdesiatkilometrový úsek sme už prešli po miestnych komunikáciách, rýchlostnú cestu S36 ešte stále budujú. Azda najkrajší úsek trasy sa začal opustením hlavnej cesty. Neverím na mágiu, čarovné prútiky a podobné nezmysly, ale v tomto prípade to skutočne tak vyzeralo. Stačil asi kilometer od hlavnej cesty a všetko sa sfarbilo dobiela – cesty, stromy, domy. Skrátka všade sneh a ľad. Serpentíny sa tiahli v dĺžke dvadsiatich kilometrov a prevýšenie bolo slušné – takmer osemsto metrov. Napriek zasneženému povrchu sa šoférovalo úžasne – možno to bolo aj z eufórie, ktorú spôsobila nádherná zimná príroda.

Obec Turracher Höhe je hlavne o turistoch. Keď prídu, ubytuje sa ich tu naraz aj tri- či štyritisíc. Keď odídu, ostane tu len niečo vyše sto domácich obyvateľov. Stredisko sa výrazne zväčšilo len v posledných dvanástich rokoch a pribudlo aj veľa ubytovacích kapacít. Zistili sme, že Turracher Hohe je ideálne najmä pre rodiny s deťmi a pre partie kamarátov. Hotelov je pomenej, zato útulných chát a apartmánov neúrekom. Rakúšania si dali naozaj záležať na tom, aby v chatách nič nechýbalo – ani sauna a vírivka. Alpské drevenice len kde-tu vytŕčali spomedzi stromov a výhľad – či už pri východe, alebo západe slnka bol úchvatný.

Stredisko Turracher Höhe sa pýši viacerými zaujímavosťami. Prvou je to, že obcou prechádza hranica. Polovica leží v regióne Štajersko a druhá polovica je už v regióne Korutánsko. Domáci však napriek rozdvojenosti obce žiadnou schizofréniou netrpia, sú skôr na túto nezvyčajnosť hrdí. Ďalšou netradičnosťou, ktorá je typická pre Turracher Höhe, sú takzvaní sluhovia na svahu, známi ako Pisten Butler. Služby komorníka môžu využiť všetci ubytovaní hostia – lyžiarsky sluha vám poradí, naleje teplý čaj, skrátka má v „malíčku” všetko, čo unaveného a uzimeného lyžiara trápi, jeho služby sme využili na viac ako pol dňa. Ukázal nám stredisko, povedal pár slov o jeho histórii a dobre nás zabával. Treťou nezvyčajnosťou je jazero. To sa v zime premieňa po zamrznutí na lyžiarsku dráhu. Stredisko sa rozprestiera na západnom a východnom svahu a rozdeľuje ho práve jazero – preto po ňom jazdí kyvadlovo traktor, ktorý lyžiarov medzi lanovkami presúva po ľade. Toto bol naozaj zážitok, dala som si tri jazdy za sebou! Posledná – čerešnička na torte je podľa mňa len pre milovníkov ranného vstávania, skorej rannej aktivity a pre ľudí s dobrou fyzickou kondíciou. Obľúbené sú raňajky v horskej chate na svahu, kde si o 6.30 ráno vyšliapnete so snežnicami na nohách, čo trvá takých 45 minút. Príma začiatok dňa, v chate bohaté raňajky a prepotené všetky časti oblečenia sa ľahko usušia nad kozubom. Ale vyplavovanie endorfínov je viac než zaručené!

Inzercia

Inzercia

Inzercia

Inzercia

Kto má rád Rakúsko a hlavne Alpy, pozná ich typickú gastronómiu. Bravčové pečené, kyslá kapusta, rožkové knedle, käsespecle, trhanec „kaiserschmarrn” či rôzne pečené rebrá, klobásky a alpské hríbové polievky. Ešteže sme toľko hodín strávili na svahu, pretože domov by sme sa po bohatých hostinách vrátili o niekoľko kíl ťažší. Darmo, varia to, čo nám Slovákom chutí a je ťažké odolať a dať si „ľahkú večeru” v podobe šalátu, ale bez problémov vám pripravia i ten. Na jednu večeru nás vyviezli snežným skútrom – menší adrenalínový zážitok neublíži, skôr poteší a dotvorí dobrý dojem z lyžovačky. Dokonca som uprosila aj domáceho, ktorý upravoval v noci ratrakom zjazdovku, aby ma previezol. A týmto zážitkom som si skutočne prevetrala hlavu a vyhnala z nej všetok zhon.

Pokračujte na ďalší príspevok »