Je naozaj lepšie učiť sa jazdiť na starom aute? Alebo je to iba mýtus starých a neskúsených? (komentár)

ERIK STRÍŽ, 06.10.2017
Ešte aj dnes počúvame, že na tých starých Favoritoch a 120-tkách sa učilo jazdiť najlepšie, pretože potom je už každé ďalšie auto jednoduchšie. Je to naozaj pravda?


Článok je komentár autora



Keď som si pred rokmi robil vodičák, nemal som veľa možností jazdiť aj mimo formálnych tréningov v autoškole. Rodičia mali Škodu Favorit v zlom technickom stave, na ktorej bol problém vyštartovať vpred, nie ešte učiť sa parkovať, cúvať a rozbiehať do kopca. Výfuk odpadával, tak ho otec pripevnik k podvozku drôtom. V autoškole som jazdil na Chevrolete Aveo taktiež v úbohom stave a skúšky som robil na nejakom MPV-čku, v ktorom som vtedy sedel prvýkrát v živote. Ani si nemapätám, čo to bolo za auto.

Neskôr som sa dostal k normálnym a moderným autám, ktoré majú automatické prevodovky, asistenčné systémy pre rozjazd do kopca, pre jazdu z kopca, parkovacie senzory a tak ďalej. Mám teda možnosť porovnať staré zlé a nové lepšie autá a posúdiť, či sa na tých starých naozaj učilo jazdiť lepšie.

Mám veľkú úctu k histórii automobilového priemyslu a oceňujem dokonca aj ten neslávne známy Favorit, z ktorého sa pomaly a isto stáva veterán. Musím sa však povedať, že ak niekto tvrdí, že sa na starých autách učilo šoférovať lepšie, ten nemá ani šajnu o tom, k čomu sa vyjadruje.

Stará embéčka, Favorit, Oltcit alebo iné staršie autá boli ťažkopádne, zle sa s nimi parkovalo, mali príliš mäkké spojky, brzdy a pomaly reagujúce motory. Učiť sa na nich jazdiť síce bolo možné, veď to zvládali generácie vodičov pred nami a my tiež, ale slová o tom, že sa vďaka tomu naučili jazdiť lepšie, sú nezmyslom. Keď sa učíte na zlom, budete aj zle jazdiť. Som presvedčený o tom, že od bežných vodičov by sa nemalo vyžadovať, aby boli expertmi na každé auto - auto má byť jednoduché, spoľahlivé, komfortné a dobre sa šoférovať!

Spomínam si, keď som po skúsenostiach s Favoritom prvýkrát sadol do BMW X5 40d xDrive s automatickou prevodovkou. To bol iný svet. Bol mi natoľko vzdialený, že krátke stretnutie sa s ním bolo ako výjav zo sna. Ja som vám to auto ani nevedel naštartovať. Stál som na parkovisku a potil sa, pretože som ten moderný sofistikovaný stroj nevedel dostať do pohybu. A to som si predtým naštudoval ako pracovať s automatickou prevodovkou. Že je potrebné pred štartom vytlačiť brzdu, som nevedel.

Keď sa mi podarilo auto naštartovať a rozbehnúť sa, veľmi rýchlo som zistil, že moja hrubosť nadobudnutá pri riadení Favorita ma zásadne negatívne ovplyvňuje. Do pedálov som tlačil veľkou silou, čo hneď pri prvej potrebe pribrzdenia spôsobilo okamžité prudké zastavenie celého auta. Skrátka, musel som si zvykať na to, čo bolo pre všetkých ostatných normálne. Podobne som sa cítil aj v Škode Fabia, ktorá sa mi zdala extrémne mäkká, priam ako hračka. Každá informácia na displeji ma vyrušovala, volant sa otáčal nepríjemne ľahko, nevedel som správne reagovať na nečakané situácie na ceste.

Keď si predstavím, že by to takéhoto auta nasadol môj dedko, ktorý mal skúsenosti iba so starými škodovkami, celkom určite by na najbližšej križovatke spôsobil nehodu.

Je naozaj lepšie učiť sa jazdiť na starom aute? Nie, nie je to pravda. Je to iba výhovorka tých, ktorí sa z nejakého dôvodu hanbia priznať si, že si v čase svojho učenia sa nemohli dovoliť niečo lepšie. Začínajúcim vodičom by sme mali dávať možnosť učiť sa na dobrých, technicky vyhovujúcich a moderných autách, pretože nasledujúc logiku obhajcov „starej dobrej školy“ by sme dodnes v autoškolách jazdili na starých Mercedes-Benzoch z prelomu 19. a 20. storočia!