Motor na zadnom kolese a výfuk v interiéri. Predstavujeme 66-ročný Hoffmann.

ERIK STRÍŽ, 09.08.2017
Toto povojnové auto je ukážkou toho, ako sa to nemá robiť. Jazdí však dodnes.

Nedá sa doň nasadnúť, dvere sa otvárajú v protismere, spätné zrkadlo je blokované A-stĺpikom, motor má to najnešťastnejšie umiestnenie… to iba malý výber toho, čo sa dá na automobile Hoffmann oprávnene kritizovať. Pravda je však aj taká, že toto nešťastné vozidlo stále stojí na svojich kolesách a dokonca jazdí - aj po 66 rokoch!

Nemecký povojnový automobil Hoffmann je dnes exponátom v múzeu dopravy Lane Motor Museum v americkom Nashville, Tennessee. Vznikol v roku 1951 ako jeden z pokusov o vytvorenie nového ľudového automobilu po tom, čo sa svet spamätával z dôsledkov druhej svetovej vojny.

Tieto doby neboli vôbec idylické, aj napriek tomu vznikal dopyt po malých osobných automobiloch a veľké automobilové koncerny, tak aj menšie automobilové firmy, sa snažili uviesť na trh produkt, ktorý by bol bestsellerom. Samozrejme, že Michael Hoffmann nemohol sám konkurovať obriemu Volkswagenu alebo Mercedesu, aj napriek tomu vytvoriť tento automobilový skvost, ktorý je dodnes veľkou kuriozitou, hoci sa o ňom často nedočítate.

Hoffmann (1951) (foto: Lane Motor Museum)

Motor na zadnom kolese

Hoffmann bol považovaný za motocykel, keďže mal iba tri kolesá. Uzatvorený kokpit však z neho robil vhodnú alternatívu k malým plnohodnotným automobilom, po technickej stránke mal viac spoločného s motorkou.

Absolútnym šialenstvom bolo umiestnenie motora s objemom 0,2 litra (2 deci) na nápravu zadného kolesa. Neuveriteľné, ale je to tak, konštruktér chcel vyskúšať aj takýto experiment. Tušíte správne, že toto malé vozidlo malo tým pádom pohon zadného kolesa a čo je úplná absurdita, toto koleso bolo súčasne tým, ktoré určovalo smer jazdy! Áno, zadné koleso bolo napojené na volant, takže počas jazdy sa vozidlo muselo správať výrazne pretáčavo. Na druhej strane tento koncept mohol byť praktický pri parkovaní.

Dôsledkom motora pripevneného na zadnú nápravu bol Hoffmann roztrasený a pri každej zákrute sa spolu s kolesom menila aj poloha celého motora, čo nepochybnene neprospievalo bezpečnosti a komfortu.

Hoffmann (1951) (foto: Lane Motor Museum, screenshoty z priloženého YouTube videa)

Výfuk v interiéri

Ďalšou kuriozitou je umiestnenie výfuku. Skrátka, konštruktér nenašiel lepšie riešenie, ako vyviesť trubicu výfuku priamo naprieč interiérom. Úžasné riešenie, výfuk bránil výhľadu cez zadné okno, ktoré malo už samotné iba symbolický charakter pre svoje minimálne rozmery.

Hoffmann (1951) (foto: Lane Motor Museum)

Zvláštne nadimenzované nápravy

Ešte nekončíme. Hoffmann ako experiment poukázal na niekoľko konštrukčných chýb, ktorým by sa mal každý inžinier vyhnúť - a tieto neduhy zaviedol do praxe. Automobil má rázvor náprav krajší ako rozchod kolies, čo spôsobuje jeho nestabilitu počas jazdy a aj počas samotného státia. Nie je rozumné postaviť auto, ktoré má väčšiu šírku ako dĺžku.



Prevodovka s dvomi neutrálmi

V Hoffmanne je namontovaná lineárna prevodovka s tromi prevodovými stupňami pre jazdu vpred, spiatočkou a dvomi neutrálmi. Pýtate sa aj vy, že načo sú niekomu dve neutrálne pozície? Nevieme. Radilo sa v nasledovnom poradí: R, N, 1, N, 2 a 3. Podľa videa nižšie nie je šoférovi zrejmé, ktorý zo stupňov má zaradený.



Dizajn plechovky

Dizajn exteriéru sme si ponechali až na záver článku. Možno to vyznie zvláštne, ale aj napriek tomu, že hliníková karoséria pripomína niečo medzi plechovkou, kozmickou loďou, Sputnikom a vajíčkom, vieme tento dizajn oceniť. Hoffmann bol vyrobený na začiatku 50. rokov, teda v čase, keď automobiloví dizajnéri chceli experimentovať a trúfali si na také projekty, ktoré by dovtedy verejnosť nikdy neprijala. Michael Hoffmann uchopil príležitosť za pačesy a vyrobil dopravný prostriedok, ktorý ešte aj dnes vyzerá futuristicky.

Ale aby aj tu bolo niečo, čo popiera logiku a zmysel, spätné zrkadlo tvorca umiestnil priamo za A-stĺpik karosérie, aby bolo úplne nevyužiteľné. Dvere sa zachytávali pomocou retiazky a koženého popruhu. Okno sa otváralo zapadaním do vnútorného priestoru dverí a potom ho vodič musel vytiahnuť pomocou koženého opaska.

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov