Za volantom dámy

Redakcia, 06.01.2008
Automobilové kluby začali písať svoju históriu pred vyše sto rokmi. Do povedomia vstúpili najmä pánskymi jazdami. Menej je známe, že aj dámy mali svoje autokluby. Jedným z nich bol Nemecký dámsky autoklub.

Ženy hrali významnú rolu pri vývoji automobilu od samých začiatkov. Akosi samozrejme berieme, že boli oporou vynálezcov, technikov či športovcov. Za všetky spomeňme Berthu Benzovú, ktorá v roku 1885 vytiahla z garáže vozidlo, čo vyvinul jej manžel, a ako prvá žena v histórii absolvovala jazdu za volantom automobilu. Zároveň to bol prvý test, pri ktorom si všimla aj stav hradských a upozornila na potrebu spevnenia ciest, iniciovala tankovanie pri lekárňach, vyznačenie ciest a prvé dopravné predpisy. Aj jedna z najdôležitejších automobilových značiek má názov podľa peknej mladej ženy – Mercedes.

Jednou z krajín, kde sa rodil automobil, bolo Nemecko, a preto nie div, že tam ešte pred prvou svetovou vojnou história zaznamenala aj prvé pretekárky – Hilde Ullsteinovú, Heddu Adlonovú či Clärenoru Stinnesovú. Záujem o motoristický šport viedol aj k založeniu prvého dámskeho autoklubu.

Zakladací protokol Nemeckého dámskeho autoklubu podpísalo 18. mája 1926 sedem dám v Berlíne. Bola to veľká udalosť. Nie preto, že vznikol ďalší autoklub, ale preto, že bol vyslovene dámsky a navyše si dal za úlohu venovať sa automobilovému športu. Na svoju dobu nevídané a neslýchané. Erich Maria Remarque k založeniu klubu v roku 1926 napísal: „Ženy dávajú automobilovému športu mimoriadnu pečať cez pohodlie a výbavu vozidiel. Vedia túto vášeň kultivovať.“ Činnosť klubu sa spočiatku obmedzovala na Berlín, kde všetky členky žili. Čoskoro sa však o klub začali zaujímať aj športovo orientované dámy mimo hlavného mesta. Vznikli skupiny v Drážďanoch, Lipsku, Štetíne, Königsbergu, v Hamburgu a v Hannoveri.

Už v roku 1927 sa Nemecký dámsky autoklub (Der Deutsche Damen Automobil Club – DDAC) pripojil ako kartelový klub k Autoklubu Nemecka (AvD) a dodnes je jeho jediným dámskym klubom. Prvým športovým podujatím klubu bola jazda spoľahlivosti na 750 km z Berlína do Oberhofu v Durínsku, ktorá sa uskutočnila v júni 1928. Jazda trvala dva dni a bola vyhradená len pre ženy. O rok neskôr si Dámy zopakovali rovnako dlhú jazdu do Bad Neuenahru. V roku 1930 sa 17 vozidiel zúčastnilo jazdy spoľahlivosti cez Krušné hory. V roku 1931 viedla trať jazdy 400 km cez Harz. Mimoriadnou udalosťou bola v roku 1929 súťaž v Bad Pyrmonte a v Baden-Badene.

Všetky jazdy sa riadili aktuálnymi športovými predpismi. Súčasníkovi sa ľahko číta 750 km, 400 km, no treba si uvedomiť, že na vtedajších, zväčša nespevnených hradských plných výmoľov na autách bez synchronizovaných prevodoviek, posilňovačov riadenia či bŕzd to bola naozajstná štrapácia. Nadšené pretekárky na jazdách dokazovali svoju odvahu, výdrž a technickú zručnosť. No neboli by to ženy, keby nepestovali aj spoločenský život. Ich oslavy patrili v hlavnom meste Nemecka k prvotriednym udalostiam.

V dupote čižiem, ktorý sa Nemeckom začal ozývať v roku 1933, sa však skončili tieto aktivity. DDAC sa musel vzdať svojej športovej činnosti, a tak sa venoval už len spoločenským aktivitám a menoval sa iba Nemecký dámsky klub (Deutscher Damen Club – DDC). Druhá svetová vojna a jej politické následky viedli k úplnému rozpadu klubu. V Hannoveri sa však udržala pohromade skupina 10 dám. Jej motorom bola oduševnená a úspešná pretekárka Liliane Roehrsová, členka DDAC od roku 1926, ktorá chcela klub napriek všetkým ťažkostiam doby oživiť. A podarilo sa jej to. Prvé povojnové stretnutie mali dámy už 17. januára 1946. V marci 1949 zaregistrovala pani Roehrsová v Hannoveri Nemecký dámsky autoklub ako právneho nástupcu klubu založeného v roku 1926. Stanovy klubu rozšírila o ustanovenie, aby sa zakladali kluby aj v spolkových republikách, čím chcela dosiahnuť širšiu základňu. Stala sa aj prezidentkou povojnového klubu.

Prvú Nemeckú dámsku rallye, predchodkyňu súčasných Nemeckých turstických orientačných jázd, zorganizoval DDAC v roku 1953. Na podujatí štartovalo 36 posádok ráno o štvrtej . Cieľom jazdy bolo pozdraviť a teda navštíviť čo najviac klubov patriacich do AvD (Automobilclub von Deutschland – Autoklub Nemecka). Hodnotila sa dĺžka trate, ktorú posádky absolvovali, no museli prísť do Bad Pyrmontu do 16.00 hodiny. Miesto štartu a trať si mohla každá posádka zvoliť sama. Víťazná posádka prišla do cieľa hodinu pred stanoveným časom.

V októbri 1953 vzbudil hannoverský klub pozornosť jazdou pre detskú nadáciu, ktorá sa končila na brehu mora a plavbou na plachetniciach. Program druhej dámskej rely ukazuje športové nasadenie dám a ich výdrž. Dvanásteho júna 1954 o štvrtej ráno štartovali na Nürburgringu na jazdu pravidelnosti, o piatej nasledovali skúšky zrýchlenia a brzdenia, o šiestej vyrážali na dlhú jazdu, počas ktorej mali len polhodinovú prestávku v továrni Continental v Korbachu a od 16-tej dorážali do Bad Pyrmontu. A ak si niekto myslí, že unavené dámy sa pobrali na odpočinok do hotelových izieb, mýli sa. Veď o 21.00 bol spoločenský večer a dovtedy bolo treba ešte zvládnuť termín u kaderníka!

Dámske rely sa odvtedy konali s výnimkou niekoľkých rokov každý rok. Neskôr sa činnosť rozširila o jazdy zručnosti,dopravnú výchovu a kurzy prvej pomoci. Pribudli aj súťaže krásy automobilov, no popritom dámy rozvíjali aj čulý spoločenský život. Usporadúvali večery bridgu, golfové turnaje, špargľové hody, návštevy tovární, divadelných predstavení, spoločné cesty, adventné stretnutia a vianočné oslavy. Rozvoju činnosti aj členstva napomáhal hospodársky vývoj v Nemecku, ktorý so sebou prinášal aj stále viac vodičiek. Vznikali pobočky klubu po celom Nemecku a logicky nasledovali kontakty so zahraničím, s holandským a švajčiarským dámskym klubom, taktiež jazdy mimo územia Nemecka. Medzi najvýznamnejšie sa zapísala klubová jazda cez Prahu, Brno do Budapešti a Viedne v roku 1967.

Do roku 1970 zorganizovala Liliane Roehrsová devätnásť dámskych rely. Na výročnom zhromaždení v roku 1970 sa potom dámy dohodli, že pri organizovaní každoročných rely sa budú striedať krajinské kluby. Dámske rely sa v duchu nových pravidiel športovej autority museli prispôsobiť novým predpisom a zároveň sa premenovali na Nemecké turistické orientačné jazdy, ktoré boli naďalej každoročne vrchnolným podujatím DDAC. Osobitný punc získali tým, že každý krajinský klub sa usiloval dať svojmu podujatiu typický lokálny charakter, a tak súťaže nadobudli aj poznávací rozmer. Zachoval sa však spoločenský a priateľský rámec, čo sa prejavilo najmä tým, že na rely už ako diváčky chodili aj dámy, ktoré zo zdravotných či vekových dôvodov aktívne súťaženie zanechali, no potrpeli si na tom, aby sa aspoň raz do roka stretli so starými prateľkami a súperkami.

Za vyše osemdesiat rokov existencie Nemeckého dámskeho autoklubu sa svet automobilu výrazne zmenil. Auto sa stalo nevyhnutným dopravným prostriedkom, ktorý sa stal prakticky neodmysliteľnou súčasťou vybavenia domácností. Vodičský preukaz patrí k všeobecnému vzdelaniu. Ženy za volantom už nie sú senzáciou, aj v automobilovom športe dokázali, že vedia ťahať zarovno s mužmi. Legendárna Eliška Junková, ktorá mimochodom s DDAC udržiavala kontakty, našla mnohé nasledovkyne v súčasnosti, vari najzvučnejšiu v Jutte Kleinschmidtovej, ktorá získala vavríny v najťažšej a najprestížnejšej rely sveta Paríž-Dakar. Napriek tomu, že doba sa výrazne zmenila a priniesla nové výzvy, Nemecký dámsky autoklub naďalej rozvíja svoju činnosť.

Pozornej čitateľke – a dozaista ani pozornému čitateľovi - iste neušlo, že viac píšeme o dámach ako o ženách a teda aj o dámskom klube. Nie bez príčiny, hoci to má trochu archaický a elitárny nádych. Napriek tomu sa nazdávame, že sú jemné rozdiely medzi ženou a dámou, rozdiely, ktoré nesúvisia s peniazmi alebo majetkom. Prejavujú sa v správaní, v zdvorilosti a srdečnosti bez vtierania, v športovej elegancii bez arogantného povyšovania, jednoducho v istej dôstojnosti.

Ducha dámskeho klubu chcú členky zachovať aj v dnešnej uponáhlanej dobe. Každoročným vrcholom zostávajú turistické orientačné jazdy, popritom naďalej rozvíjajú už opísané široké spoločenské aktivity.

Ján Korecký
Foto: archív DDAC