Od snov k realite

Redakcia, 18.11.2007
Jedným zo znakov vyspelého štátu sú kvalitne vybudované diaľnice. V mnohých krajinách je tento fakt dávno známy, čomu nasvedčuje aj dopravná situácia v EÚ. Ako je na tom Slovensko?

Na pohľad vyzerá diaľničná sieť v našej krajine relatívne husto. Na pomerne malom území máme až štyri ťahy s názvami D1, D2, D3 a D4. Keď sa však pozrieme zblízka, zistíme, že také ideálne to nie je. Bez toho, aby ste zišli z diaľnice, sa preveziete len po jednom ťahu (aj to je možné len ostatných pár mesiacov) a pri ďalších ťahoch podobný stav nenastane ešte pár rokov.

Diaľnica D1 je najdlhšou, najrozostavanejšou a tým pádom aj najdiskutovanejšou. Začína sa v bratislavskej Petržalke a smeruje cez Trenčín, Žilinu, Poprad, Košice a Michalovce až po slovensko-ukrajinskú hranicu. Súvislo je dokončená po Sverepec. Okrem toho sú v prevádzke aj ďalšie jej úseky, celkovo 257 kilometrov.

No ide len o dočasný stav. „Dostavba diaľnice D1 medzi Žilinou a Košicami je pre nás momentálne prioritou,“ hovorí Marcel Jánošík, hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti. Podľa NDS je momentálne vo výstavbe 46 kilometrov a v prípravnej fáze ďalších 213. Neznámou ostáva, kedy sa dočkajú realizácie. Podľa plánov už predošlej vlády bol termín dokončenia tohto ťahu v roku 2013. Terajšia vláda hovorí už o roku 2010. Ktorý termín je reálnejší? „Do roku 2010 sa podľa harmonogramu výstavby postavia všetky úseky, ale bez tunelov,“ uvádza vec na reálnejšiu mieru Marcel Jánošík.

Jediným hotovým diaľničným ťahom na Slovensku je D2, o ktorom sa pred časom tiež veľa diskutovalo. Úplné spojenie medzi Českou republikou cez Bratislavu do Maďarska brzdila dlhú dobu výstavba tunela Sitina. Stavebné práce na úseku dlhom 1,4 kilometra trvali štyri roky. Dnes je Sitina úspešne dokončená a patrí medzi technologicky najvyspelejšie časti našich diaľnic.

Dva najkratšie ťahy, D3 a D4, sú na tom podstatne horšie. Prvý spomenutý má hotové len tri úseky, patriace do diaľničného obchvatu mesta Čadca, nachádza sa na nich aj tunel Horelica. Zvyšok je zatiaľ v štádiu realizácie alebo len prípravy. Podľa plánov má ťah D3 viesť od Hričovského Podhradia, cez Kysucké Nové Mesto, Čadcu až po slovensko-poľskú hranicu a motoristi ho budú môcť využívať pravdepodobne od roku 2013. Ťah D4 má len 33 kilometrov, aj to nedokončených.

V prevádzke je len časť pri bratislavských Jarovciach, plánuje sa rozšírenie od križovatky s ťahom D2 až po križovatku s D1 pri Senci. A čoraz častejšie sa v prípade D4 spomína aj alternatíva spojenia s tzv. nultým okruhom Bratislavy. O konkrétnom termíne prevádzky však zatiaľ ťažko hovoriť.

Diaľničná sieť v našej krajine je v porovnaní s inými štátmi Európskej Únie zatiaľ len v plienkach, no snahy o výstavbu a realizáciu plánov sú čoraz silnejšie. Či ide len o politické tlaky, alebo o skutočný záujem skvalitniť dopravu na Slovensku, sa ukáže v najbližších rokoch.

Diaľničné tunely

Práve tunely patria podľa hovorcu NDS medzi najkomplikovanejšie úseky diaľnic, čo sa týka technologického riešenia. Na slovenských diaľnicach je zatiaľ v pláne až 23 tunelov (Ivanka pri Dunaji, Zálesie, Karpaty, Sitina, Žilina, Ovčiarisko, Považský Chlmec, Kysuca, Svrčinovec, Horelica, Višňové, Poľana, Malá Fatra, Šútovo, Havran, Rojkov, Čebrať, Lučivná, Bôrik, Šibeník, Branisko, Prešov a Dargov), ktoré budú mať po dostavbe celkovú dĺžku 34 170 metrov, Z toho len tri sú v súčasnosti v prevádzke, a to neustálymi uzávierkami známe (zatiaľ iba jednorúrové) Branisko, dlho očakávaná Sitina a len 605-metrový jednorúrový tunel Horelica. Vo výstavbe je Lučivná a Bôrik. Najdlhším tunelom bude Višňové pri Žiline s dĺžkou až 7 460 metrov.

Projekt PPP

Horúcou témou je forma financovania dostavby diaľnic. Jednou z navrhovaných je projekt PPP, čiže „Public-Private Partnership“ (verejno-súkromné partnerstvo). To znamená, že o výstavbu niektorých úsekov sa postarajú súkromní dodávatelia, ktorí ručia za kvalitu aj prevádzku svojej časti. Samozrejme, za vopred dohodnutú sumu, ktorú platí štát. Túto formu financovania už použila bývalá vláda na úseku D1 Lietavská Lúčka – Turany.

Parametre diaľnice

Na výstavbu diaľnic platia prísne kritériá. „Projekty sa spracovávajú podľa normy STN 73 6101 - Projektovanie ciest a diaľnic, ktorá platí od roku 1986,“ hovorí Marcel Jánošík z NDS. Pri starších aj novovybudovaných úsekoch je šírka jedného jazdného pruhu 3,5 metra a počet pruhov ostáva stále nezmenený. Jedinou výnimkou by podľa plánov mala byť dostavba ďalších pruhov na úseku Bratislava – Trnava.

Plán B: rýchlostné cesty

Cesta pre motorové vozidlá, inak povedané, rýchlostná cesta, je kvalitatívne na druhom mieste v rebríčku komunikácií. Niekedy je nerozoznateľná od diaľnice, pretože spĺňa veľmi podobné kritériá. Je to takisto cesta s obmedzeným prístupom s mimoúrovňovými, výnimočne úrovňovými križovatkami. Rýchlostná cesta môže byť užšia ako diaľnica a má povolené ostrejšie zákruty a prudšie stúpania a klesania. Na Slovensku máme až sedem ťahov rýchlostných ciest, väčšina z nich je však stále iba v príprave. Previezť sa môžete na časti rýchlostnej cesty R1 (úsek Trnava – Nitra) a na menších úsekoch R2 (obchvat obce Ožďany).

Text: Monika Barnová