Tvorca GPS bol synom slovenského politika, ktorý podpísal Pittsburskú dohodu

ERIK STRÍŽ, 06.07.2017
Ivan Alexander Getting, spolutvorca GPS (foto: The Aerospace Corporation)

GPS znamená Global Positioning System a dnes túto technológiu používame takmer každý deň. Pomáha nám v úplne bežnom živote a zjednodušila dopravu spôsobom, o akom generácia pred nami ani len nesnívala.

Za technológiou GPS stojí Ivan Alexander Getting (18.1.1912-11.10.2003), americký technik a fyzik. Kuriozitou je, že má slovenský pôvod - jeho otcom bol Milan Alexander Getting, slovenský novinár a politik z Bytče. Zo Slovenska emigroval do Pittsburghu v roku 1902 a v rokoch 1905-1919 vydával noviny Slovenský Sokol a bol jedným zo signatárov Pittsburskej dohody z roku 1918.

Jeho syn Ivan Alexander už žil a pracoval v Spojených štátoch a nevieme, či mal nejaký zvláštny vzťah k vtedajšiemu Československu. Veľkú časť jeho technických inovácií prislúchalo armáde a vo veľkej miere prispel aj k odrazeniu veľkej časti útokov Berlína na Londýn. Getting bol jedným z troch konštruktérov a navrhovateľov satelitných navigačných systémov, ktoré viedli k rozvoju a zavádzaniu globálneho navigačného systému (GPS) - bolo to v 60. rokoch 20. storočia a zaujímavosťou, že hoci vtedajšia technológia nebola tak presná ako dnes, umožňovala dovtedy nevídane presné určenie polohy prakticky akéhokoľvek objektu na planéte. Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo Getting projekt GPS obhajoval, taký Pentagon bol skôr proti.

Sovieti, Kórea a Reagan

Globálnej funkčnosti sa systém GPS dočkal až v roku 1983. Práve v tomto roku Sovietsky zväz zostrelil kórejské lietadlo s 269 ľuďmi na palube, pretože narušilo jeho vzdušný priestor. Vtedy americký prezident Ronald Reagan uviedol GPS do celosvetovej prevádzky, s čím sa sledovali vojenské ciele. V tomto čase bolo GPS výhradne armádnym projektom.

GPS pre civilný svet

V roku 1996 už nebol na čele Spojených štátov Reagan, ale neslávne slávny Bill Clinton. Práve za jeho pôsobenia sa GPS preplo do akejsi dvojitej prevádzky: bolo určené aj pre armádu, aj pre civilný svet. Pre budúci rozvoj navigačných systémov a neskôr mobilných telefónov to znamenalo obrovský krok vpred.

Trvalo ďalších osem rokov, kým sa z GPS stala vec osobná. V roku 2004 za pôsobenia Georgea Busha vznikol záväzok, že s používaním GPS nebudú účtované žiadne licenčné poplatky, čím sa technológia ešte viac sprístupnila verejnosti. Pre účely civilného použitia GPS boli na obežnú dráhu Zeme vysielané nové satelity a udelila sa im nová frekvencia.

Ako prvé reálne použitie GPS pre súkromné osoby sa uvádza rok 2006, kedy americký operátor Sprint sprístupnil funkciu Family Locator Services. Pomocou nej umožnil svojim zákazníkom, aby monitorovali polohu členov svojej rodiny.

Nokia 6110 Navigator, jeden z prvých mobilov so vstavanou GPS navigáciou.

V roku 2007 fínska značka Nokia uviedla na trh mobilný telefón Nokia 6110 Navigator, ktorý sa stal prvou lastovičkou v oblasti mobilnej GPS navigácie. Tento telefón síce ako navigačné zariadenie nefungoval stopercentne, stanovil však nový štandard, ktorý smartfóny využívajú dodnes.

Súčasné GPS prijímače sú extrémne malé súčiastky, ktoré sa bez problémov vojdú aj do enormne tenkých mobilných telefónov.** Ich presnosť je rádovo v centimetroch**, nie v metroch a zaujímavosťou je, že ak nedôjde k ich mechanickému alebo elektrickému poškodeniu, nemajú sa ako pokaziť.